New York 24. októbra (TASR) – Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov schválilo v roku 1971 rezolúciu číslo 2782, ktorá odporúčala, aby sa 24. október stal Dňom OSN. Táto medzinárodná organizácia, združujúca v súčasnosti 193 členských štátov, vznikla oficiálne 24. októbra 1945 potom, keď väčšina jej zakladajúcich členov ratifikovala Chartu OSN a dokument vstúpil do platnosti.

V sobotu 24. októbra uplynie od tejto udalosti 75 rokov.

„OSN nebola založená preto, aby doviedla ľudstvo do neba, ale aby ho zachránila pred peklom," povedal švédsky diplomat Dag Hammarskjöld, v rokoch 1953-61 druhý generálny tajomník OSN.

Názov Spojené národy po prvý raz navrhol americký prezident Franklin D. Roosevelt a prvýkrát sa použil počas druhej svetovej vojny v Deklarácii Spojených národov z 1. januára 1942. V dokumente sa zástupcovia 26 štátov zaviazali menom svojich vlád pokračovať v spoločnom boji proti mocnostiam Osi zla, čo bolo vojensko-politické zoskupenie fašistického Nemecka, Talianska a Japonska.

V roku 1945 sa v americkom San Franciscu zišli zástupcovia 50 štátov, reprezentujúci 80 percent svetovej populácie, aby založili medzinárodnú organizáciu a podpísali jej základný dokument. Zakladajúca konferencia OSN sa začala 25. apríla a trvala dva mesiace, do 26. júna. Zúčastnilo sa na nej 283 delegátov, 600 poradcov, 1200 čestných hostí a 1500 novinárov.

Po 62 dňoch rozhovorov a desiatich plenárnych zasadaniach sa zrodila Charta OSN. Československú delegáciu viedol na rokovaniach minister zahraničných vecí Jan Masaryk. V atmosfére eufórie nazvala americká tlač San Francisco metropolou budúcnosti ľudstva, aby tak vyzdvihla historický význam konferencie.

Zakladajúce krajiny sa zaviazali v Charte OSN zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi, podporovať sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ľudské práva. Slovenská republika vstúpila do OSN hneď po svojom vzniku 19. januára 1993.

Na prvom zasadaní Valného zhromaždenia OSN v Londýne, ktoré sa konalo v januári 1946, sa rozhodlo, že sídlo OSN bude v New Yorku. Pôvodne boli v hre aj mestá ako napríklad Filadelfia, Boston či San Francisco. Pre New York nakoniec rozhodol finančný dar vo výške 8,5 milióna dolárov, ktorý ponúkol americký finančník a filantrop John D. Rockefeller Jr.

Prvý generálny tajomník OSN, nórsky politik Trygve Lie (1946-52), položil základný kameň sídla novej organizácie 24. októbra 1949 a o necelý rok – v auguste 1950 - sa zamestnanci sekretariátu začali sťahovať do nových kancelárií.

Hlavné orgány OSN sú: Valné zhromaždenie, Bezpečnostná rada, Hospodárska a sociálna rada OSN, Poručenská rada a Medzinárodný súdny dvor. Všetky hlavné orgány OSN sídlia v New Yorku, okrem Medzinárodného súdneho dvora, ktorý má sídlo v holandskom Haagu.