Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krátko pred ôsmou rannou hodinou takmer bez odporu prenikli japonské lietadlá nad základňu a následným bombardovaním podporovaným torpédami, zničili bojové lode a takmer 200 lietadiel.
Autor TASR
Honolulu/Bratislava 7. decembra (TASR) - Realitu druhej svetovej vojny v tragickej podobe zažili Spojené štáty americké (USA) prvýkrát po viac ako dvoch rokoch od jej vypuknutia. Spojené štáty však neboli od začiatku vojny úplne neutrálne. Dodávkami zbraní pomáhali najmä Spojenému kráľovstvu, ktoré vzdorovalo útoku hitlerovského Nemecka. Postoj USA sa radikálne zmenil po zdrvujúcom japonskom útoku na základňu Pearl Harbor na Havajských ostrovoch. Po útoku Spojené štáty totiž vypovedali Japonsku vojnu a aktívne sa zapojili do priebehu druhej svetovej vojny.
Od útoku na Pearl Harbor, materskú základňu americkej flotily na Havaji, uplynie v utorok 7. decembra 80 rokov.
Napäté vzťahy medzi USA a Japonskom sa datujú už do druhej polovice 30. rokov minulého storočia. Japonsko sa totiž aj vojenskými konfliktami snažilo upevniť pozíciu veľmoci na ázijskom kontinente. Ovládlo Kórejský polostrov, obsadilo Mandžusko a v júli v roku 1937 zaútočilo na Čínu. Vládu čínskeho generála Čankajška sa Japoncom nepodarilo zvrhnúť aj vďaka vojenskej a materiálnej pomoci USA a Spojeného kráľovstva.
Invazívna japonská politika napokon vyvrcholila v júli 1941, keď Japonci obsadili Indočínu. Spojené štáty reagovali sankciami, zmrazili japonské aktíva v amerických bankách, uzatvorili svoje prístavy pre japonské lode či prerušili dodávky ropy.
Nasledovali rokovania o zrušení sankcií. Spojené štáty boli ochotné ich zrušiť, ale len pod podmienkou, že Japonsko ukončí vojnu s Čínou a stiahne sa z Indočíny. Japonsko nesúhlasilo a rozhodlo sa spory s USA riešiť vojenskou cestou. Začalo pripravovať v režime najvyššieho utajenia útok na Pearl Harbor.
Útok sa začal v nedeľu 7. decembra 1941. K Havajským ostrovom sa šiestim japonským lietadlovým lodiam, na palubách ktorých bolo takmer 400 lietadiel, podarilo nepozorovane priblížiť vďaka tomu, že nepoužívali rádiové spojenie. Lietadlové lode sprevádzalo aj niekoľko ďalších bojových lodí a krížnikov. Krátko pred ôsmou rannou hodinou takmer bez odporu prenikli japonské lietadlá nad základňu a následným bombardovaním podporovaným torpédami, zničili bojové lode Arizona, California, Oklahoma a West Virginia a takmer 200 lietadiel. Poškodených ostalo ďalších 12 amerických plavidiel a viac ako 150 lietadiel. O život prišlo 2400 Američanov a 1178 bolo zranených. Japonci stratili 55 vojakov a 29 lietadiel.
Ešte v ten deň, ktorý vtedajší americký prezident Franklin D. Roosevelt označil za deň hanby, vyhlásili Spojené štáty vojnu Japonsku a aktívne sa zapojili do priebehu druhej svetovej vojny. Z nej sa aj po tejto udalosti definitívne stal globálny svetový vojnový konflikt.
Z nadvlády v Pacifiku sa však Japonci tešili iba pol roka. Už v júni 1942 im Spojené štáty uštedrili prvú veľkú porážku pri atole Midway a neskôr aj v bitke o Guadalcanal. Víťazné ťaženie tichomorskými ostrovmi zakončili Američania v prvej polovici roku 1945 útokmi na Iwodžimu a Okinawu.
Japonsko napokon 2. septembra 1945 podpísalo na palube bojovej lode Missouri kapituláciu, ktorej predchádzalo zvrhnutie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki.
Od útoku na Pearl Harbor, materskú základňu americkej flotily na Havaji, uplynie v utorok 7. decembra 80 rokov.
Napäté vzťahy medzi USA a Japonskom sa datujú už do druhej polovice 30. rokov minulého storočia. Japonsko sa totiž aj vojenskými konfliktami snažilo upevniť pozíciu veľmoci na ázijskom kontinente. Ovládlo Kórejský polostrov, obsadilo Mandžusko a v júli v roku 1937 zaútočilo na Čínu. Vládu čínskeho generála Čankajška sa Japoncom nepodarilo zvrhnúť aj vďaka vojenskej a materiálnej pomoci USA a Spojeného kráľovstva.
Invazívna japonská politika napokon vyvrcholila v júli 1941, keď Japonci obsadili Indočínu. Spojené štáty reagovali sankciami, zmrazili japonské aktíva v amerických bankách, uzatvorili svoje prístavy pre japonské lode či prerušili dodávky ropy.
Nasledovali rokovania o zrušení sankcií. Spojené štáty boli ochotné ich zrušiť, ale len pod podmienkou, že Japonsko ukončí vojnu s Čínou a stiahne sa z Indočíny. Japonsko nesúhlasilo a rozhodlo sa spory s USA riešiť vojenskou cestou. Začalo pripravovať v režime najvyššieho utajenia útok na Pearl Harbor.
Útok sa začal v nedeľu 7. decembra 1941. K Havajským ostrovom sa šiestim japonským lietadlovým lodiam, na palubách ktorých bolo takmer 400 lietadiel, podarilo nepozorovane priblížiť vďaka tomu, že nepoužívali rádiové spojenie. Lietadlové lode sprevádzalo aj niekoľko ďalších bojových lodí a krížnikov. Krátko pred ôsmou rannou hodinou takmer bez odporu prenikli japonské lietadlá nad základňu a následným bombardovaním podporovaným torpédami, zničili bojové lode Arizona, California, Oklahoma a West Virginia a takmer 200 lietadiel. Poškodených ostalo ďalších 12 amerických plavidiel a viac ako 150 lietadiel. O život prišlo 2400 Američanov a 1178 bolo zranených. Japonci stratili 55 vojakov a 29 lietadiel.
Ešte v ten deň, ktorý vtedajší americký prezident Franklin D. Roosevelt označil za deň hanby, vyhlásili Spojené štáty vojnu Japonsku a aktívne sa zapojili do priebehu druhej svetovej vojny. Z nej sa aj po tejto udalosti definitívne stal globálny svetový vojnový konflikt.
Z nadvlády v Pacifiku sa však Japonci tešili iba pol roka. Už v júni 1942 im Spojené štáty uštedrili prvú veľkú porážku pri atole Midway a neskôr aj v bitke o Guadalcanal. Víťazné ťaženie tichomorskými ostrovmi zakončili Američania v prvej polovici roku 1945 útokmi na Iwodžimu a Okinawu.
Japonsko napokon 2. septembra 1945 podpísalo na palube bojovej lode Missouri kapituláciu, ktorej predchádzalo zvrhnutie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki.
