Debica/Bratislava 22. novembra (TASR) – Patril ku generácii zakladateľov takzvanej novej poľskej školy, jedného z najvýraznejších hudobných smerov 20. storočia. Ako skladateľ sa radil k avantgardistom, ale neskôr sa venoval aj filmovej hudbe. Jeho tvorbu ocenili štyrmi cenami Grammy.

Od narodenia poľského hudobného skladateľa Krysztofa Pendereckeho uplynie vo štvrtok 23. novembra 90 rokov.

Krysztof Penderecki sa narodil 23. novembra 1933 v meste Debica neďaleko Krakova. Jeho otec bol právnik a rodina sa do Debice presťahovala z Vroclavi. Pendereckého stará mama mala arménsky pôvod a budúci hudobný skladateľ ju často sprevádzal do kostola Arménskej apoštolskej cirkvi v Krakove. Starý otec mal zasa nemecký pôvod.

Po maturite na gymnáziu v roku 1951 začal študovať na Jagelovskej univerzite v Krakove a od roku 1954 sa na Krakovskej hudobnej akadémie venoval kompozícii. Jeho učiteľmi boli Artur Malawski a Stanislaw Wiechowicz.

Po absolvovaní vysokoškolského štúdia v roku 1958 ostal na Krakovskej hudobnej akadémii pôsobiť ako pedagóg. Rozruch vyvolal v roku 1959, keď anonymne prihlásil do súťaže mladých poľských skladateľov tri skladby (Strofy, Davidove žalmy a Emanácie) a zvíťazil v troch rôznych kategóriách. Všetky tri skladby uviedli na festivale súčasnej hudby Varšavská jeseň.

Svetový úspech zaznamenal so skladbou Žalospev pre obete Hirošimy – nárek pre 52 sláčikových nástrojov, v ktorej využil aj netradičné zvuky, čo bolo typické i pre jeho ďalšiu tvorbu. V skladbe Fluorescencia použil zasa množstvo dychových aj bicích nástrojov – celkovo 32 bicích, medzi nimi aj písacie stroje či gongy.

Často experimentoval so zvukom i formou a krátko sa venoval tiež elektronickej hudbe. Známou sa stala aj jeho skladba Pašie podľa sv. Lukáša, ktorú západné obecenstvo vnímalo ako vzburu proti komunistickému režimu v Poľsku. Penderecki však toto dielo považoval za začiatok syntetického hudobného myslenia, keď prvky avantgardy spojil s hudbou 16. storočia.

V roku 1966 sa stal profesorom na Folkwang-Hochschule für Musik v nemeckom Essene, kde pôsobil do roku 1968. Na objednávku Opery v Hamburgu napísal svoju prvú operu Diabli z Loudunu, ktorá mala premiéru v roku 1969. V 70. rokoch 20. storočia sa začal venovať aj dirigovaniu.

Pre hnutie Solidarita zložil v roku 1980 skladbu Lacrimosa venovanú odhaleniu pamätníka obetiam protivládnych demonštrácií v roku 1970 v Gdansku. Neskôr túto skladbu rozšíril na jednu zo svojich najznámejších skladieb Poľské rekviem.

Úspešne sa predviedol aj ako skladateľ filmovej hudby, keď Zložil hudbu k filmu Exorcista amerického režiséra Williama Friedkina, k snímke Osvietenie režiséra Stanleyho Kubricka či k filmu Divokosť v srdci Davida Lyncha.

Spolupracoval aj s gitaristom skupiny Radiohead Johnom Greenwoodom. A ako dirigent nahral Góreckého Symfóniu č. 3, v ktorej sólový soprán naspievala zasa Beth Gibbons z Portishead.

Na Slovensku bol hosťom v roku 1986, keď dirigoval Slovenskú filharmóniu. V roku 1999 bol hviezdou hudobného festivalu Melos-Étos a v roku 2013 koncertoval v Košiciach aj v Prahe.

Pendereckého v roku 1968 vyznamenali poľskou Štátnou cenou 1. stupňa a v rokoch 1964 a 1974 dostal Rad znovuzrodeného Poľska. V roku 2005 ho poľský prezident vyznamenal Rádom bieleho orla. Prvú cenu Grammy dostal v roku 2001 za svoju skladbu Credo. Celkovo získal štyri ceny Grammy, poslednú v roku 2016.

Krysztof Penderecki, jeden z najslávnejších svetových skladateľov a popredný predstaviteľ hudobnej avantgardy, zomrel 29. marca 2020 v Krakove vo veku 86 rokov.