Otrava izotopom polónia 210 mu poškodila obličky, kostnú dreň, prišiel o vlasy, ťažko rozprával, nakoniec mu zlyhal centrálny nervový aj imunitný systém.
Londýn/Moskva 23. novembra (TASR) – Neprirodzenú smrť bývalého agenta ruského Výboru štátnej bezpečnosti (KGB) Alexandra Vaľteroviča Litvinenka z 23. novembra 2006 v Londýne na Západe naďalej dávajú do súvislosti s kritikou voči prezidentovi Ruskej federácie Vladimirovi Putinovi. Od Litvinenkovej smrti v Londýne v stredu uplynie desať rokov.
Britský vyšetrujúci sudca sir Robert Owen 21. januára tohto roku v Londýne informoval, že súdna porota sa pri určovaní miery zodpovednosti Ruska v kauze smrti bývalého agenta KGB Litvinenka opierala aj o tajné dokumenty britskej vlády, ale nemôže ich zverejniť. Podľa Owena dokumenty poskytli dostatočné dôvody na vyslovenie predpokladu, že za Litvinenkovu smrť nesie zodpovednosť Rusko a že akciu pravdepodobne schválil prezident Putin. Moskva na to v ten istý deň reagovala vyhlásením, že "rozhodnutie Británie vyšetrovať vraždu bývalého agenta KGB Litvinenka by mohlo ešte väčšmi 'otráviť' vzťahy medzi Moskvou a Londýnom".
Litvinenko (nar. 30. augusta 1962 vo Voroneži) začal v roku 1988 pracovať v kontrarozviedke KGB, od roku 1991 v centrále tajných služieb. V roku 1997 bol preradený do prísne tajnej správy zameranej na boj proti zločineckým organizáciám. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa dostal do funkcie vyššie postaveného operatívneho pracovníka ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), nástupníckej organizácie KGB.
Alexander Litvinenko na archívnej snímke z 10. mája 2002 Foto: TASR/AP
Na tlačovej konferencii v roku 1998 Litvinenko vyhlásil, že dostal rozkaz v rozpore so zákonmi, dokonca aj na likvidáciu ľudí z radu oligarchov. V roku 1999 bol zatknutý a vzatý do väzby do väznice Lefortovo. Aj keď ho súd oslobodil, v budove FSB bol znova zadržaný na základe iného obvinenia. Súdne konanie sa ani nekonalo a v roku 2000 bol oslobodený aj spod tohto obvinenia, ale hneď sa proti nemu začalo tretie stíhanie. Po písomnom záväzku, že neopustí územie Ruska, sa proti nemu začalo ďalšie vyšetrovanie. V strachu o svoj život i o životy členov svojej rodiny v októbri 2000 utiekol do Británie spolu s manželkou Marinou a šesťročným synom Anatolijom. V máji 2001 mu tam udelili politický azyl.
Litvinenko sa stal jedným z prvých politických oponentov Putina. Bývalý agent vykonal desiatky vyšetrovaní, ktorými upozornil na účasť členov špeciálnych služieb na vraždách, genocíde v Čečensku, na zločinoch proti ľudskosti.
Po zavraždení novinárky Anny Politkovskej v jej dome v októbri 2006 prišiel Litvinenko s ďalšou kritikou namierenou proti Putinovi.
Dňa 1. novembra 2006 sa Litvinenko stretol v suši-bare Itsu s talianskym expertom na bezpečnostné otázky Mariom Scaramellom. Ešte v ten deň sa stretol v hoteli Millennium aj s ruskými občanmi Andrejom Lugovým a Dmitrijom Kovtunom. Večer sa začal cítiť zle a o tri dni bol hospitalizovaný v nemocnici Barnet Hospital. Potom 17. novembra ho previezli do University College Hospital (UCH) v centre Londýna. Jeho stav sa zhoršoval, izbu strážili ozbrojení policajti.
Medzitým britská polícia začala vyšetrovať otravu Litvinenka.
Otrava izotopom polónia 210 mu poškodila obličky, kostnú dreň, prišiel o vlasy, ťažko rozprával, nakoniec mu zlyhal centrálny nervový aj imunitný systém. Zomrel na jednotke intenzívnej starostlivosti v nemocnici UCH 23. novembra 2006. V liste, napísanom pred smrťou, Litvinenko obvinil prezidenta Putina, že ho dal otráviť.
Vladimir Putin v ten istý deň v Helsinkách, kde sa konal summit Ruska a EÚ, označil úmrtie bývalého špióna za tragédiu.
