Vatikán 5. februára (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa v pondelok stretol vo Vatikáne s pápežom Františkom. Informovala o tom agentúra DPA s tým, že konverzácia dvojice sa počas 50-minútovej audiencie zameriavala predovšetkým na problematiku Blízkeho východu.

Audiencia Erdogana u pápeža Františka bola historická, pretože Erdogan je po 59 rokoch prvým tureckým prezidentom na návšteve vo Vatikáne. Pobyt tureckého lídra v svätom meste sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia i protesty.

Na veľkej časti územia Ríma platí od nedele do pondelka večera zákaz demonštrácií a protestných zhromaždení. V súvislosti s tým v tejto časti mesta hliadkuje približne 3500 policajtov.

"Strany hovorili o situácii (v Turecku), podmienkach pre katolícku komunitu, snahe prijať mnoho utečencov a s tým spojených výziev," píše sa vo vyhlásení Vatikánu po skončení audiencie. "Pozornosť sa potom obrátila na situáciu na Blízkom východe, s osobitným odkazom na postavenie Jeruzalema, zdôrazňujúc potrebu podporovať mier a stabilitu v regióne prostredníctvom dialógu a rokovaní, rešpektujúc ľudské práva a medzinárodné právo."

V článku pre nedeľné vydanie denníka La Stampa Erdogan povedal, že počas návštevy u pápeža bude za najväčšiu prioritu považovať Jeruzalem, pretože jeho štatút "je ústredným problémom pre moslimov i kresťanov, a obaja - pápež a ja - sme sa zaviazali chrániť status quo".

V Ríme sa stovky kurdských aktivistov zišli na proteste s názvom "Erdogan nie je vítaný, Rím vás tu nechce", ktorý sa konal v priestoroch mauzólea Castel Sant'Angelo neďaleko Vatikánu.

Demonštráciu rozohnali príslušníci poriadkovej polície po tom, ako sa aktivisti pokúsili vydať na nepovolený pochod. Policajti zadržali dve osoby, úrady teraz kontrolujú záznam z podujatia a pátrajú po ďalších podozrivých.

Pápež František a prezident Erdogan sa naposledy stretli v roku 2014 počas pápežovej návštevy Turecka.

Ako doplnila agentúra DPA, vzťahy Vatikánu s Ankarou sa dostali na bod mrazu v júni 2016.

Pápež František totiž v júni 2016 na začiatku svojej trojdňovej návštevy Arménska odsúdil hromadné vyvraždenie 1,5 milióna Arménov jednotkami osmanských Turkov z rokov 1915-16 a nazval to genocídou. Ide o termín, proti ktorému Turecko rozhodne namieta a dokonca aj uvedený počet obetí pokladá za prehnaný.

Pred Erdoganovou návštevou v Ríme zakázali protesty a zhromaždenia

Na veľkej časti územia Ríma platí od nedele do pondelka večera zákaz demonštrácií a protestných zhromaždení. Nariadenie súvisí s návštevou tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana v Ríme a Vatikáne. V súvislosti s tým v tejto časti mesta hliadkuje asi 3500 policajtov. Informoval spravodajský web magazínu Le Point.

Napriek zákazu sa má popoludní neďaleko Vatikánu, v záhradách Anjelskeho hradu, konať za účasti asi 200 ľudí zhromaždenie Kurdov a prokurdských aktivistov. Chcú protestovať proti operáciám tureckej armády v okolí kurdskej enklávy Afrín v Sýrii.

V rovnakom čase sa vo Vatikáne uskutoční Erdoganova audiencia u pápeža Františka. Erdogan je po 59 rokoch prvým tureckým prezidentom na návšteve vo Vatikáne.

Okrem toho sa Erdogan v pondelok v Ríme stretne s prezidentom Sergiom Mattarellom a premiérom Paolom Gentilonim. Predpokladá sa, že témou ich rozhovoru bude ilegálne prisťahovalectvo, spolupráca v zbrojnom priemysle a prijatie Turecka do EÚ. V pláne má aj schôdzku s talianskymi priemyselníkmi.

V článku pre nedeľné vydanie denníka La Stampa Erdogan vylúčil, že by existovala iná možnosť ako plné členstvo Turecka v EÚ. Zmietol tým zo stola nedávny návrh Francúzska, aby Turecku bolo zo strany EÚ ponúknuté len partnerstvo.

"Želáme si úplné prijatie do EÚ," napísal Erdogan, ktorý súčasne pripomenul kľúčovú rolu Turecka pri zastavení prúdu migrantov smerujúcich z Blízkeho východu do Európy.

Vo svojom článku Erdogan nevylúčil ani spoločnú taliansko-tureckú operáciu v Líbyi.

Počas návštevy v Ríme Erdogan nemá naplánované žiadne stretnutie s novinármi. Začiatkom januára sa turecký prezident stal terčom ostrej kritiky za svoj výpad voči francúzskemu novinárovi, ktorý sa ho počas návštevy Paríža pýtal na zbrane, ktoré Turecko v roku 2014 údajne dodalo džihádistickej organizácii Islamský štát (IS).