Richard Milhous Nixon sa narodil 9. januára 1913 v obci Yorba Linda v americkom štáte Kalifornia do chudobnej kvakerskej rodiny.
Autor TASR
Washington/Bratislava 8. augusta (TASR) – Richard Nixon, 37. prezident Spojených štátov amerických, bol prvým a dosiaľ jediným prezidentom USA, ktorý na svoj post rezignoval. Donútil ho k tomu stupňujúci tlak v súvislosti s aférou Watergate.
Vo štvrtok 8. augusta uplynie 50 rokov odvtedy, ako Nixon oznámil svoju rezignáciu. Urobil tak v priamom televíznom prenose 8. augusta 1974 - nasledujúci deň Biely dom opustil.
Richard Milhous Nixon sa narodil 9. januára 1913 v obci Yorba Linda v americkom štáte Kalifornia do chudobnej kvakerskej rodiny. Napriek tomu v roku 1937 na univerzite úspešne vyštudoval právo a neskôr ho v Kalifornii aj praktizoval. V roku 1942 sa presťahoval s manželkou Pat do Washingtonu a pracoval pre federálnu vládu. Počas druhej svetovej vojny slúžil v americkom námorníctve, hoci ako kvaker bol od vojenskej služby oslobodený.
Počas svojej politickej kariéry zastával rôzne funkcie – spočiatku bol poslancom Snemovne reprezentantov a neskôr senátorom za Kaliforniu. Aktivitou v prípade Algera Hissa si vyslúžil povesť antikomunistu a zaradil sa medzi amerických prominentov. Počas dvoch volebných období prezidenta Dwighta D. Eisenhowera zastával post viceprezidenta. V roku 1960 kandidoval na prezidenta za Republikánsku stranu, tesne ho však porazil John F. Kennedy. V boji o Biely dom uspel až v roku 1968.
Nixon vo funkcii prezidenta dosiahol mnoho úspechov. Na medzinárodnej scéne napriek počiatočnému stupňovaniu americkej vojenskej účasti vo Vietname počet amerických vojakov postupne znižoval a v roku 1973 z Vietnamu stiahol všetky americké jednotky. Úspešne zavŕšil snahu USA o dosiahnutie Mesiaca. Zaslúžil sa aj o zlepšenie vzťahov s Ruskom a Čínou – v roku 1972 Čínu navštívil, čím položil základy pre nadviazanie diplomatických vzťahov s touto krajinou.
Na domácej scéne zrušil rasovú segregáciu južanských škôl, čiastočne decentralizoval moc a preniesol ju z Washingtonu do jednotlivých štátov, zlepšil vzťahy s pôvodnými obyvateľmi Ameriky, spustil kampaň na boj proti rakovine a nelegálnym drogám a znížil voličský vek z 21 rokov na 18. Patril k najúspešnejším a najvplyvnejším prezidentom USA, jeho úspechy však zatienila aféra Watergate, ktorá ho prinútila rezignovať na post prezidenta USA.
Jedna z najväčších afér v histórii Spojených štátov sa začala vcelku nevinne – nočný strážnik Frank Wills si krátko po polnoci v sobotu 17. júna 1972 všimol, že niektoré jazýčky na zámkoch na dverách v kancelárskom komplexe Watergate boli prelepené lepiacou páskou. Dvere tak bolo možné zatvoriť, no zámok sa nezablokoval sa a dali sa znovu otvoriť. Wills pásky odstránil bez toho, aby očakával čosi nekalé, keď však onedlho dvere opäť našiel prelepené, zavolal políciu.
Polícia na mieste zadržala päť osôb, ktoré sa vlámali do kancelárií politikov za Demokratickú stranu, kde nainštalovali odpočúvacie zariadenia. Nixon a jeho administratíva sa škandál pokúšali ututlať, novinári a ministerstvo spravodlivosti však aj napriek tomu spojili vlamačov pomocou ich finančnej stopy s Výborom pre znovuzvolenie prezidenta (CRP), ktorý vo volebnej kampani pred prezidentskými voľbami v roku 1972 získaval finančné prostriedky v prospech Nixona.
Snemovňa reprezentantov v roku 1973 pre rastúci počet dôkazov o zasahovaní do vyšetrovania škandálu podala na Nixona obžalobu. Najvyšší súd USA v roku 1974 rozsudkom prinútil Nixona vydať tzv. Pásky z Oválnej pracovne. Boli to záznamy všetkých rozhovorov v miestnosti, ktoré automaticky nahrávalo tajné zariadenie a dokazovali zapojenie prezidenta Nixona do škandálu. Napriek tomu nebol nikdy trestne stíhaný, pretože jeho nástupca v úrade prezidenta Gerald Ford mu 8. septembra 1974 udelil prezidentskú milosť.
Richard Nixon po rezignácii na post prezidenta strávil na "dôchodku" približne 20 rokov, počas ktorých vydal deväť kníh a absolvoval množstvo zahraničných ciest. Zomrel 22. apríla 1994 štyri dni po tom, ako ho ranila mŕtvica.
Vo štvrtok 8. augusta uplynie 50 rokov odvtedy, ako Nixon oznámil svoju rezignáciu. Urobil tak v priamom televíznom prenose 8. augusta 1974 - nasledujúci deň Biely dom opustil.
Richard Milhous Nixon sa narodil 9. januára 1913 v obci Yorba Linda v americkom štáte Kalifornia do chudobnej kvakerskej rodiny. Napriek tomu v roku 1937 na univerzite úspešne vyštudoval právo a neskôr ho v Kalifornii aj praktizoval. V roku 1942 sa presťahoval s manželkou Pat do Washingtonu a pracoval pre federálnu vládu. Počas druhej svetovej vojny slúžil v americkom námorníctve, hoci ako kvaker bol od vojenskej služby oslobodený.
Počas svojej politickej kariéry zastával rôzne funkcie – spočiatku bol poslancom Snemovne reprezentantov a neskôr senátorom za Kaliforniu. Aktivitou v prípade Algera Hissa si vyslúžil povesť antikomunistu a zaradil sa medzi amerických prominentov. Počas dvoch volebných období prezidenta Dwighta D. Eisenhowera zastával post viceprezidenta. V roku 1960 kandidoval na prezidenta za Republikánsku stranu, tesne ho však porazil John F. Kennedy. V boji o Biely dom uspel až v roku 1968.
Nixon vo funkcii prezidenta dosiahol mnoho úspechov. Na medzinárodnej scéne napriek počiatočnému stupňovaniu americkej vojenskej účasti vo Vietname počet amerických vojakov postupne znižoval a v roku 1973 z Vietnamu stiahol všetky americké jednotky. Úspešne zavŕšil snahu USA o dosiahnutie Mesiaca. Zaslúžil sa aj o zlepšenie vzťahov s Ruskom a Čínou – v roku 1972 Čínu navštívil, čím položil základy pre nadviazanie diplomatických vzťahov s touto krajinou.
Na domácej scéne zrušil rasovú segregáciu južanských škôl, čiastočne decentralizoval moc a preniesol ju z Washingtonu do jednotlivých štátov, zlepšil vzťahy s pôvodnými obyvateľmi Ameriky, spustil kampaň na boj proti rakovine a nelegálnym drogám a znížil voličský vek z 21 rokov na 18. Patril k najúspešnejším a najvplyvnejším prezidentom USA, jeho úspechy však zatienila aféra Watergate, ktorá ho prinútila rezignovať na post prezidenta USA.
Jedna z najväčších afér v histórii Spojených štátov sa začala vcelku nevinne – nočný strážnik Frank Wills si krátko po polnoci v sobotu 17. júna 1972 všimol, že niektoré jazýčky na zámkoch na dverách v kancelárskom komplexe Watergate boli prelepené lepiacou páskou. Dvere tak bolo možné zatvoriť, no zámok sa nezablokoval sa a dali sa znovu otvoriť. Wills pásky odstránil bez toho, aby očakával čosi nekalé, keď však onedlho dvere opäť našiel prelepené, zavolal políciu.
Polícia na mieste zadržala päť osôb, ktoré sa vlámali do kancelárií politikov za Demokratickú stranu, kde nainštalovali odpočúvacie zariadenia. Nixon a jeho administratíva sa škandál pokúšali ututlať, novinári a ministerstvo spravodlivosti však aj napriek tomu spojili vlamačov pomocou ich finančnej stopy s Výborom pre znovuzvolenie prezidenta (CRP), ktorý vo volebnej kampani pred prezidentskými voľbami v roku 1972 získaval finančné prostriedky v prospech Nixona.
Snemovňa reprezentantov v roku 1973 pre rastúci počet dôkazov o zasahovaní do vyšetrovania škandálu podala na Nixona obžalobu. Najvyšší súd USA v roku 1974 rozsudkom prinútil Nixona vydať tzv. Pásky z Oválnej pracovne. Boli to záznamy všetkých rozhovorov v miestnosti, ktoré automaticky nahrávalo tajné zariadenie a dokazovali zapojenie prezidenta Nixona do škandálu. Napriek tomu nebol nikdy trestne stíhaný, pretože jeho nástupca v úrade prezidenta Gerald Ford mu 8. septembra 1974 udelil prezidentskú milosť.
Richard Nixon po rezignácii na post prezidenta strávil na "dôchodku" približne 20 rokov, počas ktorých vydal deväť kníh a absolvoval množstvo zahraničných ciest. Zomrel 22. apríla 1994 štyri dni po tom, ako ho ranila mŕtvica.