Jeruzalem/Gaza 6. októbra (TASR) - Pred rokom, 7. októbra 2023, islamistické hnutie Hamas oznámilo, že jeho ozbrojená skupina začala novú vojenskú operáciu proti Izraelu. Počas rýchleho útoku zahynulo v krajine viac ako 1200 ľudí, väčšinou civilistov, a militanti zajali vyše 240 rukojemníkov. V reakcii na útoky palestínskeho hnutia vyhlásil izraelský bezpečnostný kabinet na druhý deň vojnový stav a konflikt aj po roku naďalej trvá.

Útok okamžite odsúdili vrcholní predstavitelia EÚ a vzápätí špičky jednotlivých veľmocí starého kontinentu. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) tiež dôrazne odsúdilo útoky na Izrael. Rezort diplomacie zároveň upozornil cestujúcu verejnosť na zhoršenú bezpečnostnú situáciu v oblasti. Medzitým premiér Benjamin Netanjahu obyvateľom Izraela oznámil, že krajina je vo vojne. "Občania Izraela, sme vo vojne a zvíťazíme v nej," uviedol vo videozázname, ktorý odvysielali z vojenského veliteľstva v Tel Avive. Dodal, že zvolal vedúcich predstaviteľov bezpečnostných zložiek krajiny, nariadil rozsiahlu mobilizáciu a odvetné útoky.

Počas dňa deklarovali odsúdenie útoku na Izrael ďalšie štáty na čele s USA. Naopak Irán podporil akciu palestínskeho militantného hnutia a označil ju za "veľkolepú operáciu". Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vyzval na zdržanlivosť v izraelsko-palestínskom konflikte, v ktorom podľa neho nastala nebezpečná eskalácia.

Izraelský minister obrany Joav Galant v priebehu niekoľkých hodín mobilizoval záložníkov a vyhlásil výnimočnú bezpečnostnú situáciu v okruhu do 80 kilometrov od Pásma Gazy. Hovorca izraelskej armády potvrdil, že militanti Hamasu držia v oblasti Gazy vojakov a civilistov ako rukojemníkov. Neskoro večer Netanjahu ponúkol opozícii vytvorenie mimoriadnej vlády národnej jednoty.

Oficiálne zdravotnícke zdroje uviedli večer relevantné údaje o obetiach. Izraelských bolo po masívnom útoku Hamasu najmenej 250 a ďalších asi 900 ľudí bolo zranených. Počet obetí v Gaze stúpol večer na vyše 230, zranenia utrpelo najmenej 1800 ľudí. Boje medzi izraelskými vojakmi a palestínskymi militantmi pokračovali podľa armády na 22 miestach v Izraeli. Teroristi prišli "z mora, zo zeme a zo vzduchu", povedal hovorca armády Richard Hecht.

Boje v Izraeli pokračovali aj po zotmení, pričom militanti stále zadržiavali rukojemníkov v najmenej dvoch mestách, ďalších odvliekli do Gazy. Izrael reagoval odvetnými leteckými údermi a avizoval ich ďalšie zintenzívnenie, pričom vyzval miestnych obyvateľov na evakuáciu a uchýlenie do krytov. Armáda okrem iného zasiahla operačnú infraštruktúru Hamasu umiestnenú vo vnútri mešít v Gaze, využívanú na útoky.

K polnoci tamojšieho času izraelské zdroje upresnili počet obetí na životoch na vyše 300. Ďalších minimálne 1590 ľudí bolo zranených, pričom mnohí z nich utrpeli zranenia vážneho charakteru. Hamas tvrdil, že na nepriateľské územie vypálil približne 5000 rakiet, izraelská armáda ich však napočítala niečo vyše 3000. Intenzívne raketové útoky hlásili ešte aj večer z Tel Avivu aj ďalších izraelských miest. Niektoré napadnuté oblasti ležali až 24 kilometrov od hraníc Gazy. Podľa odhadov izraelskej polície do krajiny preniklo 200 až 300 militantov Hamasu.

Podľa spravodajského webu The Times of Israel (TOI) zostáva po roku v palestínskom zajatí okolo 101 rukojemníkov, ktorých 7. októbra 2023 do Pásma Gazy zavliekli palestínske komandá. Bezprecedentný útok palestínskej islamistickej skupiny Hamas mal za následok smrť 1205 ľudí, väčšinou civilistov, údaje zahŕňajú aj rukojemníkov zabitých v zajatí. Odvetná ofenzíva izraelskej armády v pásme Gazy pripravila o život už viac ako 41.600 ľudí, tiež prevažne civilistov. Vyplýva to z údajov ministerstva zdravotníctva palestínskej enklávy ovládanej Hamasom, Organizácia Spojených národov (OSN) považuje túto bilanciu za spoľahlivú.

Pred rokom Hamasu k útoku zablahoželalo libanonské hnutie Hizballáh a nazvalo ho operáciou, ktorá "má Božiu podporu a čaká ju konečné a celkové víťazstvo". Ocenilo reakciu na "zločiny Izraela" a jeho útoky na posvätné miesta. "Vyzývame vládu sionistického nepriateľa, aby sa poučila z faktu, že palestínsky odpor sa preniesol do reality," uviedli vtedy predstavitelia Hizballáhu. Po roku je však libanonské hnutie tiež v ozbrojenom konflikte a Izrael útočí na jeho bunky na juhu krajiny i v hlavnom meste Bejrút.

Izrael od septembra sústreďuje svoje pozornosť práve na svoju severnú hranicu. Práve tam operuje šiitské militantné hnutie, spojenec Iránu. Ten v reakcii na nálety a útoky izraelskej armády a akcie izraelských tajných služieb, ktoré mali za následok aj smrť vodcov Hamasu a Hizballáhu, na prelome do októbra tiež spustil útok na Izrael. Na jeho územie vypálil do 200 rakiet vrátane hypersonických.

Izrael medzitým bombarduje svoje ciele a uvádza snahu dosiahnuť, aby sa sever Izraela stal bezpečným pre návrat vysídlencov po vypuknutí vojny v Pásme Gazy. Armáda krajiny výrazne zintenzívnila operácie v severnom pohraničí od 23. septembra a podľa oficiálnych zdrojov si eskalácia ozbrojeného konfliktu v Libanone vyžiadala už viac ako 1110 obetí na životoch.