Washington/Bratislava 6. januára (TASR) - Iba dvakrát vo vyše 200-ročných dejinách USA sa podarilo nejakej skupine násilne vtrhnúť do washingtonského Kapitolu. Prvý raz sa tak stalo v roku 1814, keď posvätné miesto americkej demokracie vypálili a vyrabovali britské jednotky, a druhý raz 6. januára 2021, keď na budovu Kapitolu zaútočili stúpenci prezidenta Donalda Trumpa. Tí, rovnako ako Trump, odmietali uznať jeho porážku v prezidentských voľbách koncom roka 2020.

Po prezidentských voľbách v novembri 2020, v ktorých po sčítaní všetkých hlasov zvíťazil demokratický kandidát Joe Biden, podal tím Donalda Trumpa viacero žalôb proti výsledkom volieb. Žaloby však boli zamietnuté pre nedostatok dôkazov. V tom istom období aj samotný Trump na Twitteri či v médiách hovoril o volebnom podvode, kradnutí hlasov a spochybňoval proces sčítavania hlasov. Svojimi tvrdeniami dokázal postupne presvedčiť veľké množstvo priaznivcov, ktorých na 6. januára 2021 zvolal na protest do Washingtonu.

Ráno 6. januára 2021 sa jeho priaznivci zišli vo washingtonskom parku Ellipse blízko Bieleho domu na proteste nazvanom "Zachráňte Ameriku", kde sa im prihovoril nielen Donald Trump, ale aj jeho syn či právny zástupca Rudy Giuliani. Po prejavoch, v ktorých dominovali tvrdenia o zmanipulovaní volieb, sa dav vydal k budove Kapitolu, kde práve prebiehalo zasadnutie obidvoch komôr amerického Kongresu. Zaoberali sa práve sčítaním hlasov voliteľov a námietkami senátora Teda Cruza z Texasu a kongresmana Paula Gosora z Arizony.

Krátko po 14. hodine sa demonštrantom podarilo násilím vniknúť do budovy. Zasadnutie Kongresu bolo prerušené a došlo k stretom medzi demonštrantmi a príslušníkmi ochrany Kapitolu. Dostať situáciu pod kontrolu sa bezpečnostným zložkám podarilo po takmer troch hodinách, pričom bola nasadená aj Národná garda USA. Následne sa obnovilo zasadanie zákonodarcov, ktorí 7. januára 2021 potvrdili víťazstvo Bidena vo voľbách.

Pri samotnom útoku zomreli štyria ľudia. Niekoľko hodín po ňom skolaboval a zomrel aj policajt, ktorého útočníci postriekali paprikovým sprejom. Médiá v nasledujúcich dňoch informovali, že útočníci ho udreli do hlavy hasiacim prístrojom, tieto tvrdenia sa však podľa neskoršieho vyšetrovania ukázali ako nepravdivé. Podľa konečnej lekárskej správy sa nepreukázal jednoznačný súvis medzi úmrtím policajta a útokom.

Niekoľko dní po útoku spáchala samovraždu dvojica policajtov, ďalší dvaja po niekoľkých mesiacoch. Zranených bolo viac ako 50 príslušníkov ochranky Kongresu.

V súvislosti s útokom obvinili viac ako 1100 ľudí. V máji 2023 odsúdili zakladateľa americkej extrémistickej skupiny Oath Keepers Stewarta Rhodesa na 18 rokov väzenia za vzburu a organizáciu útoku na Kapitol. V septembri minulého roku dostal 22-ročný trest väzenia aj Henry "Enrique" Tarrio, bývalý vodca americkej krajne pravicovej organizácie Proud Boys. Člena tejto organizácie Christophera Worrella odsúdili 4. januára 2024 na desať rokov väzenia.

Žalobe čelí aj Trump, ktorý je obvinený zo snáh o zvrátenie výsledkov volieb z roku 2020, v ktorých nad ním zvíťazil demokratický kandidát Joe Biden. Vinia ho aj z podnecovania davu, ktorý následne zaútočil na Kapitol. Trump dodnes odmieta uznať svoju porážku, napriek tomu, že legitimitu volieb potvrdili početné rozhodnutia príslušných súdov a úradov.