Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nedeľné výsledky by mohli prinútiť vládu, aby bola prísnejšie voči prisťahovalectvu a zintenzívnila diskusiu o podpore pre Ukrajina, čo boli hlavné témy v predvolebnej kampani.
Autor TASR
Berlín 2. septembra (TASR) - Alternatíva pre Nemecko (AfD) ako prvá krajne pravicová strana po porážke nacizmu v druhej svetovej vojne uspela v parlamentných voľbách v niektorej zo spolkových krajín Nemecka. Podľa predbežných výsledkov volieb vyhrala v Durínsku a v susednom Sasku má len minimálnu stratu za úradujúcimi stredopravými kresťanskými demokratmi (CDU). TASR informuje podľa agentúr Reuters a DPA.
Volebná účasť v Durínsku dosiahla 73,6 percenta voličov, v Sasku 74,4 percenta. Podľa predbežných výsledkov v Durínsku AfD získala 32,8 percenta hlasov, CDU 23,6 percenta, krajne ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) 15,8 percent a Ľavica (Die Linke) s 13,1 percent. To je významný pokles oproti 2019, keď Ľavica vyhrala so ziskom s 31 percent. Sociálni demokrati (SPD) kancelára Scholza získali 6,1 percenta hlasov a ich koaliční partneri na celonemeckej úrovni Zelení (3,2 precenta ) a slobodní demokrati (FDP - 1,1 percenta) sa do parlamentu nedostali.
V Sasku po sčítaní všetkých hlasov získala CDU 31,9 percenta hlasov, AfD 30,6 percenta, BSW 11,8 percenta a SPD 7,3 percenta, Zelení 5,1 percenta a Ľavica (4,5 percenta) bude v krajinskom parlamente len vďaka dvom priamym mandátom.
Nemecký kancelár Olaf Scholz (SPD) výsledky regionálnych volieb označil za "trpký" výsledok pre svoju koalíciu a vyzval ostatné strany v oboch východonemeckých krajinách, aby vytvorili vlády bez "pravicových extrémistov".
"Výsledky pre AfD v Sasku a Durínsku sú znepokojujúce," uviedol Scholz pre agentúru Reuters. "Naša krajina si na to nemôže a nesmie zvykať, AfD poškodzuje Nemecko. Oslabuje ekonomiku, rozdeľuje spoločnosť a ničí povesť našej krajiny," dodal.
Ďalšie veľké politické strany kategoricky vylúčili akúkoľvek spoluprácu s AfD a naďalej ju považujú za extrémistickú a nebezpečnú pre demokratické tradície Nemecka.
Nacionalistická, protimigračná a k Rusku priateľská AfD strana však bude mať pravdepodobne dostatok kresiel v oboch spolkových krajinách na zablokovanie rozhodnutí vyžadujúcich si dvojtretinovú väčšinu, ako napr. menovanie sudcov alebo najvyšších bezpečnostných predstaviteľov.
Nedeľné výsledky by preto mohli prinútiť vládu, aby bola prísnejšie voči prisťahovalectvu a zintenzívnila diskusiu o podpore pre Ukrajina, čo boli hlavné témy v predvolebnej kampani.
Volebná účasť v Durínsku dosiahla 73,6 percenta voličov, v Sasku 74,4 percenta. Podľa predbežných výsledkov v Durínsku AfD získala 32,8 percenta hlasov, CDU 23,6 percenta, krajne ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) 15,8 percent a Ľavica (Die Linke) s 13,1 percent. To je významný pokles oproti 2019, keď Ľavica vyhrala so ziskom s 31 percent. Sociálni demokrati (SPD) kancelára Scholza získali 6,1 percenta hlasov a ich koaliční partneri na celonemeckej úrovni Zelení (3,2 precenta ) a slobodní demokrati (FDP - 1,1 percenta) sa do parlamentu nedostali.
V Sasku po sčítaní všetkých hlasov získala CDU 31,9 percenta hlasov, AfD 30,6 percenta, BSW 11,8 percenta a SPD 7,3 percenta, Zelení 5,1 percenta a Ľavica (4,5 percenta) bude v krajinskom parlamente len vďaka dvom priamym mandátom.
Nemecký kancelár Olaf Scholz (SPD) výsledky regionálnych volieb označil za "trpký" výsledok pre svoju koalíciu a vyzval ostatné strany v oboch východonemeckých krajinách, aby vytvorili vlády bez "pravicových extrémistov".
"Výsledky pre AfD v Sasku a Durínsku sú znepokojujúce," uviedol Scholz pre agentúru Reuters. "Naša krajina si na to nemôže a nesmie zvykať, AfD poškodzuje Nemecko. Oslabuje ekonomiku, rozdeľuje spoločnosť a ničí povesť našej krajiny," dodal.
Ďalšie veľké politické strany kategoricky vylúčili akúkoľvek spoluprácu s AfD a naďalej ju považujú za extrémistickú a nebezpečnú pre demokratické tradície Nemecka.
Nacionalistická, protimigračná a k Rusku priateľská AfD strana však bude mať pravdepodobne dostatok kresiel v oboch spolkových krajinách na zablokovanie rozhodnutí vyžadujúcich si dvojtretinovú väčšinu, ako napr. menovanie sudcov alebo najvyšších bezpečnostných predstaviteľov.
Nedeľné výsledky by preto mohli prinútiť vládu, aby bola prísnejšie voči prisťahovalectvu a zintenzívnila diskusiu o podpore pre Ukrajina, čo boli hlavné témy v predvolebnej kampani.
