Sudcovia Národnej súdnej rady považujú za protiústavné, že ich nástupcov bude voliť parlament, pretože doteraz to bola výlučne právomoc justičných orgánov.
Autor TASR
Varšava 12. januára (TASR) - Predseda poľskej Národnej súdnej rady (KRS) Dariusz Zawistowski oznámil v piatok rezignáciu na funkciu s platnosťou od 15. januára, a to na protest voči kontroverzne vnímanej justičnej reforme, schváleniu zákonov týkajúcich sa i KRS, ktoré kritizovala aj Európska komisia.
Zawistowski načasoval demisiu tak, aby mu pôsobenie vo funkcii skončilo deň pred tým, ako nadobudne platnosť parlamentnom schválený a prezidentom podpísaný zákon o KRS.
Námestník poľského ministra spravodlivosti Lukasz Piebiak označil pre tlačovú agentúru PAP Zawistowského krok za "oneskorené protestné gesto" poukazujúc na fakt, že KRS v súčasnom zložení čoskoro ukončí činnosť.
V zmysle zákona, ktorý na sklonku decembra podpísal poľský prezident Andrzej Duda, skončí pôsobenie grémia v marci. Poslanci Sejmu zvolia už vo februári 15 z 25 členov KRS, a to spomedzi kandidátov, ktorých vybral parlamentný výbor pre spravodlivosť spomedzi osôb podporovaných najmenej 25 sudcami alebo 2000 občanmi. Najmenej jedného kandidáta mala nominovať každá z parlamentných frakcií, opozičné strany však avizovali, že kandidátov nepostavia.
Sudcovia KRS považujú za protiústavné, že ich nástupcov bude voliť parlament, pretože doteraz to bola výlučne právomoc justičných orgánov.
Zawistowski načasoval demisiu tak, aby mu pôsobenie vo funkcii skončilo deň pred tým, ako nadobudne platnosť parlamentnom schválený a prezidentom podpísaný zákon o KRS.
Námestník poľského ministra spravodlivosti Lukasz Piebiak označil pre tlačovú agentúru PAP Zawistowského krok za "oneskorené protestné gesto" poukazujúc na fakt, že KRS v súčasnom zložení čoskoro ukončí činnosť.
V zmysle zákona, ktorý na sklonku decembra podpísal poľský prezident Andrzej Duda, skončí pôsobenie grémia v marci. Poslanci Sejmu zvolia už vo februári 15 z 25 členov KRS, a to spomedzi kandidátov, ktorých vybral parlamentný výbor pre spravodlivosť spomedzi osôb podporovaných najmenej 25 sudcami alebo 2000 občanmi. Najmenej jedného kandidáta mala nominovať každá z parlamentných frakcií, opozičné strany však avizovali, že kandidátov nepostavia.
Sudcovia KRS považujú za protiústavné, že ich nástupcov bude voliť parlament, pretože doteraz to bola výlučne právomoc justičných orgánov.