Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Politik Kresťanskodemokratickej únie (CDU) sa vyjadril pre dnešné vydanie denníka Die Welt, píše agentúra DPA.
Autor TASR
Berlín 28. februára (TASR) - Imámovia by v mešitách v Nemecku mali podľa predsedu Spolkového snemu Norberta Lammerta hovoriť nemecky. Politik Kresťanskodemokratickej únie (CDU) sa vyjadril pre dnešné vydanie denníka Die Welt, píše agentúra DPA.
"To, že niekto, kto je činný v Nemecku, aj hovorí nemecky, považujem za úplnú samozrejmosť," povedal Lammert. "Malo by to platiť aj pre imámov," dodal s tým, že aj kňazi, ktorí prídu zo zahraničia, sa spravidla naučia nemecky, aby mohli vykonávať pridelené úlohy.
V Rakúsku tento týždeň prijatý nový zákon o islame označil Lammert za "zaujímavú snahu o objasnenie, ktoré je potrebné aj v Nemecku". Či sa to však musí realizovať zákonom, je podľa neho už druhou vecou.
Vyjadrenia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej (CDU), podľa ktorého islam patrí k Nemecku, si Lammert neosvojí. "Islam patrí medzičasom k náboženstvám, ktoré sú v Nemecku významne rozšírené," povedal. "A želal by som si, aby bolo o tomto veľkom svetovom náboženstve možné povedať, že si našlo podobne objasnený vzťah medzi politikou a vierou, štátom a náboženstvom, ako kresťanstvo a judaizmus. Obe tieto náboženské spoločenstvá sú pre dejiny a kultúru našej krajiny bezpochyby formujúce."
Podpredsedníčka CDU Julia Klöcknerová pre dnešné vydanie novín Neue Osnabrücker Zeitung povedala, že k islamu patria aj extrémistické prúdy, ktoré sú pripravené použiť proti neveriacim a inovercom násilie, odmietajú rovnoprávnosť mužov a žien a sú antisemitské a homofóbne. "Moslimovia, ktorí rešpektujú poriadok krajiny, tí patria k Nemecku, ale fundamentalisticko-extrémistické orientácie islamu nie," vyhlásila.
Klöcknerová zopakovala svoju požiadavku na zákaz tzv. buriek. "Úplné zahalenie nie je prejavom náboženskej, kultúrnej rozmanitosti," povedala s tým, že burka je symbolom ponižujúceho obrazu ženy a potláčania žien. Nezáleží pritom na tom, ako často možno v Nemecku vidieť úplne zahalenú ženu. "Ak fundamentalistický muž nedokáže zniesť, že ženy ukazujú na verejnosti svoje vlasy alebo tvár, potom nie je problémom žena, ale tento muž," dodala.
Lammert na rozdiel od mnohých politikov CDU odmietol zákaz úplného zahalenia. "Nevidím v tom naliehavý problém. Tí, ktorí zo zásady považujú za potrebné konať legislatívne, by sa mali zaoberať aj praktickou realizáciou, ktorá by pravdepodobne spôsobila viac problémov, než vyriešila," uviedol šéf Bundestagu.
"To, že niekto, kto je činný v Nemecku, aj hovorí nemecky, považujem za úplnú samozrejmosť," povedal Lammert. "Malo by to platiť aj pre imámov," dodal s tým, že aj kňazi, ktorí prídu zo zahraničia, sa spravidla naučia nemecky, aby mohli vykonávať pridelené úlohy.
V Rakúsku tento týždeň prijatý nový zákon o islame označil Lammert za "zaujímavú snahu o objasnenie, ktoré je potrebné aj v Nemecku". Či sa to však musí realizovať zákonom, je podľa neho už druhou vecou.
Vyjadrenia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej (CDU), podľa ktorého islam patrí k Nemecku, si Lammert neosvojí. "Islam patrí medzičasom k náboženstvám, ktoré sú v Nemecku významne rozšírené," povedal. "A želal by som si, aby bolo o tomto veľkom svetovom náboženstve možné povedať, že si našlo podobne objasnený vzťah medzi politikou a vierou, štátom a náboženstvom, ako kresťanstvo a judaizmus. Obe tieto náboženské spoločenstvá sú pre dejiny a kultúru našej krajiny bezpochyby formujúce."
Podpredsedníčka CDU Julia Klöcknerová pre dnešné vydanie novín Neue Osnabrücker Zeitung povedala, že k islamu patria aj extrémistické prúdy, ktoré sú pripravené použiť proti neveriacim a inovercom násilie, odmietajú rovnoprávnosť mužov a žien a sú antisemitské a homofóbne. "Moslimovia, ktorí rešpektujú poriadok krajiny, tí patria k Nemecku, ale fundamentalisticko-extrémistické orientácie islamu nie," vyhlásila.
Klöcknerová zopakovala svoju požiadavku na zákaz tzv. buriek. "Úplné zahalenie nie je prejavom náboženskej, kultúrnej rozmanitosti," povedala s tým, že burka je symbolom ponižujúceho obrazu ženy a potláčania žien. Nezáleží pritom na tom, ako často možno v Nemecku vidieť úplne zahalenú ženu. "Ak fundamentalistický muž nedokáže zniesť, že ženy ukazujú na verejnosti svoje vlasy alebo tvár, potom nie je problémom žena, ale tento muž," dodala.
Lammert na rozdiel od mnohých politikov CDU odmietol zákaz úplného zahalenia. "Nevidím v tom naliehavý problém. Tí, ktorí zo zásady považujú za potrebné konať legislatívne, by sa mali zaoberať aj praktickou realizáciou, ktorá by pravdepodobne spôsobila viac problémov, než vyriešila," uviedol šéf Bundestagu.
