Sarajevo 13. apríla (TASR) - Vysoký predstaviteľ OSN pre Bosnu a Hercegovinu (BaH) Christian Schmidt v utorok pozastavil platnosť kontroverzného zákona, ktorý by Srbom v BaH umožnil prevziať štátny majetok na svojom území a takto ďalej oslabiť ústrednú vládu.

Agentúra AFP vo svojej správe z noci na stredu vysvetlila, že podľa zákona, ktorý etnickí Srbi prijali vo februári a platnosť má nadobudnúť vo štvrtok, mala bosnianska entita spravovaná Srbmi prevziať majetok na svojom území, ktorý pred vojnou v krajine v 90. rokoch vlastnil štát.

Vysoký predstaviteľ OSN dohliadajúci na civilné aspekty mierovej dohody, ktorá ukončila vojnu v Bosne z rokov 1992–95, má významné výkonné právomoci vrátane možnosti odvolať volených predstaviteľov a ukladať zákony.

Na základe týchto kompetencií Schmidt vydal príkaz na pozastavenie uplatňovania zákona Republiky srbskej o nehnuteľnostiach. Vysvetlil: "Len štát Bosna a Hercegovina môže disponovať štátnym majetkom, prípadne regulovať vlastníctvo štátneho majetku".

AFP dodala, že ide o prvé rozhodnutie svojho druhu, ktoré Schmidt urobil od svojho nástupu do funkcie vlani v auguste.

Dodal, že zákon bol pozastavený "až do (jeho) preskúmania ústavným súdom“.

Líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik reagoval vyhlásením, že Schmidtovo rozhodnutie neakceptuje, pričom ho označil za "úplne nezmyselné v krajine nezmyselnosti, ktorá vôbec nemôže fungovať".

"Majetok Republiky srbskej je majetkom Republiky srbskej," povedal Dodik v rozhovore pre miestnu televíziu RTRS.

Schmidta tiež označil za "turistu", ktorý nemá "nijakú autoritu".

Bosnianski Srbi opakovane tvrdia, že Schmidtovo vymenovanie Radou pre nastolenie mieru – medzinárodným orgánom nezávislým od OSN – je nelegitímne, keďže ho neschválila Bezpečnostná rada OSN. Tento postoj zaujímajú aj Čína a Rusko.

Schmidt, požívajúci podporu Západu, však varoval pred "právnymi následkami" za nedodržanie svojho rozhodnutia.

"Využil som svoje výkonné právomoci, aby som potiahol krajinu dopredu a priviedol niektorých ľudí k rozumu," vyhlásil.

Bosna je federálny štát pozostávajúci z dvoch "entít" – Republiky srbskej so srbskou väčšinou a Federácie Bosny a Hercegoviny, v ktorej dominujú Bosniaci a Chorváti. Tieto dve entity boli vytvorené na základe Daytonských dohôd, ktoré ukončili bosniansku vojnu.

Oba tieto subjekty s rozsiahlou autonómiou – Federácia Bosny a Hercegoviny a Republika srbská – majú spoločné ústredné inštitúcie, ale každý z nich má svoju vlastnú vládu, dodala AFP.

Spravodajská stanica Deutsche Welle pripomenula, že v BaH sa v posledných mesiacoch stupňujú obavy z destabilizácie. Vyvolal ich Dodik, spojenec Kremľa, keď sa vrátil k svojim odštiepeneckým hrozbám: v decembri totiž spustil proces stiahnutia Srbov zo spoločnej bosnianskej armády, súdnictva a daňového systému, čím vyvolal obavy z rozbitia krajiny alebo začatia nového konfliktu.

Dodik už predtým vyzval Republiku srbskú, aby sa odtrhla od Bosny, ktorú označil za "nemožnú krajinu".

Británia uvalila tento týždeň na Dodika sankcie, najmä za ohrozovanie stability a funkčnosti BaH.

Britské sankcie sa týkajú aj prezidentky Republiky srbskej Željky Cvijanovičovej a zahŕňajú zmrazenie aktív i cestovné obmedzenia pre oboch politikov.

Ide o prvé sankcie, ktoré Spojené kráľovstvo oznámilo v rámci sankčného režimu Bosny a Hercegoviny, pripomenula agentúra AP. Tieto postihy sú podľa Londýna reakciou na pokusy oboch politikov podkopať legitimitu a územnú celistvosť BaH.

Ministerstvo financií USA uvalilo na Dodika sankcie už v januári. Najnovšie na americký zoznam sankcionovaných jednotlivcov zo západného Balkánu pribudli v pondelok bývalá generálna prokurátorka BaH Gordana Tadičová z Republiky srbskej a Asim Sarajlič, poslanec z najväčšieho bosnianskeho politického subjektu, Strany demokratickej akcie (SDA).