Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oprávnených voliť bolo vyše 64 miliónov ľudí, vrátane voličov v zahraničí, a hlasovalo takmer 89 percent z nich.
Autor TASR
Brusel 15. mája (TASR) - Šéfovia Európskej únie Ursula von der Leyenová a Charles Michel v pondelok zablahoželali tureckým voličom k veľmi vysokej účasti na nedeľňajších voľbách a ocenili to ako víťazstvo pre tureckú demokraciu. TASR prevzala správy z tlačových agentúr AFP a AP.
V Turecku sa v nedeľu konali prezidentské aj parlamentné voľby. Z takmer úplných výsledkov prezidentských volieb vyplýva, že sa bude 28. mája konať druhé kolo.
Oprávnených voliť bolo vyše 64 miliónov ľudí, vrátane voličov v zahraničí, a hlasovalo takmer 89 percent z nich. Tento rok si Turecko pripomína 100 rokov od vyhlásenia za republiku - za moderný, sekulárny štát zrodený na troskách Osmanskej ríše.
"Je to veľmi jasný znak, že turecký ľud je odhodlaný uplatňovať si svoje demokratické práva voliť a že si váži demokratické inštitúcie," uviedla predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová.
Predseda Európskej rady Charles Michel tiež zagratuloval "tureckým občanom" k účasti vo voľbách, ale ani jeden z vrcholných predstaviteľov EÚ sa nevyjadril k tomu, či dlhodobá, ale už pomaly poľavujúca snaha Turecka napokon povedie k členstvu v Únii.
Turecko 28. mája čaká druhé kolo prezidentských volieb, keďže prezident Recep Tayyip Erdogan nedosiahol v nedeľnom prvom kole väčšinu hlasov potrebnú na znovuzvolenie, oznámila v pondelok turecká volebná komisia.
Tomuto 69-ročnému politikovi sa však darilo lepšie, než sa očakávalo a v druhom kole 28. mája si môže ešte predĺžiť svoje pôsobenie pri moci, ktoré trvá už dve desaťročia. Erdogan ani jeho hlavný súper, opozičný líder Kemal Kiličdaroglu, neprekročili 50-percentnú hranicu.
Ankara požiadala o členstvo v Európskej únii v roku 1987 a v roku 1999 bola vyhlásená za spôsobilú začal formálne rozhovory o členstve. Rokovania sa začali v roku 2005, ale pre štatút Cypru uviazli na mŕtvom bode.
Európski lídri majú s Erdoganom, ktorý vládne Turecku od roku 2003, napäté vzťahy a zásadné rozhovory sa v roku 2018 dostali na mŕtvy bod - EÚ ako dôvod uviedla odklon od demokratických a justičných reforiem.
Kiličdaroglu sa zaviazal, že zlepší vzťahy s Bruselom v nádeji, že sa tým znovu naštartujú snahy o členstvo Turecka v EÚ. Šéfovia EÚ však boli v tejto otázke opatrní a nedali sa vtiahnuť do tesného volebného súboja v Turecku. "Voľby sú stále otvorené. Musíme počkať na druhé kolo, sledujeme to veľmi pozorne," dodala von der Leyenová.
V Turecku sa v nedeľu konali prezidentské aj parlamentné voľby. Z takmer úplných výsledkov prezidentských volieb vyplýva, že sa bude 28. mája konať druhé kolo.
Oprávnených voliť bolo vyše 64 miliónov ľudí, vrátane voličov v zahraničí, a hlasovalo takmer 89 percent z nich. Tento rok si Turecko pripomína 100 rokov od vyhlásenia za republiku - za moderný, sekulárny štát zrodený na troskách Osmanskej ríše.
"Je to veľmi jasný znak, že turecký ľud je odhodlaný uplatňovať si svoje demokratické práva voliť a že si váži demokratické inštitúcie," uviedla predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová.
Predseda Európskej rady Charles Michel tiež zagratuloval "tureckým občanom" k účasti vo voľbách, ale ani jeden z vrcholných predstaviteľov EÚ sa nevyjadril k tomu, či dlhodobá, ale už pomaly poľavujúca snaha Turecka napokon povedie k členstvu v Únii.
Turecko 28. mája čaká druhé kolo prezidentských volieb, keďže prezident Recep Tayyip Erdogan nedosiahol v nedeľnom prvom kole väčšinu hlasov potrebnú na znovuzvolenie, oznámila v pondelok turecká volebná komisia.
Tomuto 69-ročnému politikovi sa však darilo lepšie, než sa očakávalo a v druhom kole 28. mája si môže ešte predĺžiť svoje pôsobenie pri moci, ktoré trvá už dve desaťročia. Erdogan ani jeho hlavný súper, opozičný líder Kemal Kiličdaroglu, neprekročili 50-percentnú hranicu.
Ankara požiadala o členstvo v Európskej únii v roku 1987 a v roku 1999 bola vyhlásená za spôsobilú začal formálne rozhovory o členstve. Rokovania sa začali v roku 2005, ale pre štatút Cypru uviazli na mŕtvom bode.
Európski lídri majú s Erdoganom, ktorý vládne Turecku od roku 2003, napäté vzťahy a zásadné rozhovory sa v roku 2018 dostali na mŕtvy bod - EÚ ako dôvod uviedla odklon od demokratických a justičných reforiem.
Kiličdaroglu sa zaviazal, že zlepší vzťahy s Bruselom v nádeji, že sa tým znovu naštartujú snahy o členstvo Turecka v EÚ. Šéfovia EÚ však boli v tejto otázke opatrní a nedali sa vtiahnuť do tesného volebného súboja v Turecku. "Voľby sú stále otvorené. Musíme počkať na druhé kolo, sledujeme to veľmi pozorne," dodala von der Leyenová.
