Jerevan 10. novembra (TASR) - Katolikos všetkých Arménov Garegin II. vyzval v utorok úrady Arménska a medzinárodne neuznaného Náhorného Karabachu, aby občanom poskytli komplexné vysvetlenie, prečo predseda vlády Nikol Pašinjan podporil prijatie trojstranného vyhlásenia o zastavení bojov v Náhornom Karabachu.

Katolikos vyzval úradníkov, aby "konali triezvo a múdro". Zdôraznil, že "túto krízu je potrebné prekonať spoločným úsilím zahraničnopolitického vedenia Arménska a Arcachu" (Náhorného Karabachu).

Vyhlásenie o zastavení bojov bolo podpísané nečakane v noci na utorok prezidentmi Ruska a Azerbajdžanu - Vladimirom Putinom a Ilhamom Alijevom, a arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom.

V súlade s dohodou sa 10. novembra od 00.01 h miestneho času mali úplne zastaviť všetky bojové akcie v Náhornom Karabachu, pričom bojujúce strany majú zostať na svojich pozíciách. Kontaktnú líniu budú kontrolovať ruské jednotky. Okrem toho si Baku a Jerevan musia vymeniť zajatcov a telá padlých.

Foto: TASR/AP

Kým Azerbajdžan považuje podpísanie tohto vyhlásenia za "kapituláciu" Arménska, v samotnom Arménsku to vyvolalo hnev. Skupina ľudí v noci na utorok v Jerevane obsadila úrad vlády a vyrabovala Pašinjanovu rezidenciu.

V reakcii na kritiku Pašinjan podľa agentúry Interfax uviedol, že k prijatiu spoločného vyhlásenia s Ruskom a Azerbajdžanom a rozmiestnení "ruských mierových síl" v oblasti ho tlačila armáda.

"Rozhodol som po tom, ako armáda dlho tvrdila, že takýto krok je nutný," napísal Pašinjan v utorok na svojej stránke na sociálnej sieti Facebook.

Armáda podľa jeho tvrdenia poukazovala na "určité problémy, na ktorých riešenie buď nie sú vyhliadky, alebo boli vyčerpané zdroje na ich riešenie".

Priznal, že obsah trojstranného vyhlásenia je pre arménsku stranu nevýhodný. "Ale inak, ak by nebolo podpísané, malo by to negatívne dôsledky na našu bojaschopnosť," uviedol arménsky premiér.

Poukázal pritom aj na problémy vojakov: informoval o niekoľkých desiatkach prípadov, keď obyvateľstvo konkrétnych regiónov nedovolilo armáde presunúť jednotky, o problémoch s odvodmi, nízkej bojaschopnosti milícií i o prípadoch dezercie.

"Ocitli sme sa v situácii, keď neexistovala alternatíva k podpísaniu dohody," zdôraznil arménsky premiér.

Prezident neuznanej Náhornokarabašskej republiky Arajik Harutjunjan uviedol, že o trojstrannom vyhlásení s Pašinjanom rokoval a uznáva ho ako nástroj, ktorý pomôže zabrániť ďalším obetiam a úplnej strate tohto územia.

Arménsky prezident Armen Sarkisjan oznámil, že sa o podpísaní vyhlásenia dozvedel z tlače a nikto ho predtým s ním nekonzultoval. Uviedol, že začína s misiou zameranou na dosiahnutie národnej jednoty v otázke Karabachu.

Opozičná parlamentná frakcia Prosperujúce Arménsko má v úmysle zvolať mimoriadne zasadnutie parlamentu, lebo chce dosiahnuť, aby Jerevan odstúpil od dohôd o Karabachu. V utorok to pred novinármi uviedla poslankyňa Naira Zohrabjanová, pričom upozornila, že podpísaný dokument je "stále len vyhlásenie".

Turecko monitoruje situáciu v Karabachu, tureckí vojaci tam rozmiestnení nebudú

Turecko bude naďalej monitorovať situáciu v Náhornom Karabachu a bude podporovať Azerbajdžan. Vyhlásil to v utorok na tlačovej konferencii v Ankare turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu.

Podľa jeho vyhlásenia "Arménsko bolo stranou, ktorá začala vojnu". "Nech sa z toho poučia," uviedol Čavušoglu podľa agentúry TASS. Dodal, že Turecko bude "naďalej sledovať vývoj udalostí na bojiskách a za rokovacím stolom."

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil vyhlásenie o ukončení nepriateľských akcií v Náhornom Karabachu za víťazstvo pre obyvateľov Azerbajdžanu a Arménska.

"Toto je víťazstvo národov oboch krajín, Azerbajdžanu a Arménska, pretože vojna sa zastavila," uviedol Peskov v komentári k vyhláseniam tureckého ministra zahraničných vecí Mevlüta Čavušogla, ktorý zablahoželal Azerbajdžanu k víťazstvu na fronte i za rokovacím stolom.

Hovorca Kremľa poznamenal, že ruské jednotky boli do danej oblasti vyslané, aby zabezpečili, že nedôjde k pokračovaniu nepriateľských akcií.

Na brífingu hovorca súčasne vyhlásil, že text trojstranného vyhlásenia o Náhornom Karabachu neobsahuje ustanovenie o prítomnosti tureckej armády na tomto území.

"Strany sa na tom nedohodli. Pobyt tureckých vojakov v Karabachu nebol dohodnutý," uviedol Peskov podľa agentúry Interfax, pričom dodal, že "sa rokovalo o vytvorení centra na monitorovanie dodržiavania prímeria na azerbajdžanskom území", nie však v Karabachu.

Peskov tým podľa Interfaxu reagoval slová azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva, že spolu s ruskými budú v Karabachu rozmiestnené aj turecké jednotky.

Podľa Peskova je veľmi dôležitá tá časť trojstranného vyhlásenia, ktorá sa týka návratu vysídlencov a utečencov, ktorí sa budú môcť vrátiť na územie Náhorného Karabachu a priľahlé územia pod kontrolou Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.

Hovorca Kremľa tiež pripomenul, že bude prebiehať výmena vojnových zajatcov, rukojemníkov, ďalších zadržaných osôb a tiel padlých.

"Tento humanitárny aspekt a zastavenie krviprelievania je možno najdôležitejším výsledkom," zdôraznil Peskov.

Pokiaľ ide o politický status Karabachu, Peskov poznamenal, že ten sa v dokumente nespomína.

"V tejto chvíli naďalej vychádzame zo všetkých príslušných základných aktov medzinárodného práva, predovšetkým z príslušnej rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a ďalších dokumentov," uviedol.

Kremeľ podľa Peskova dúfa, že podstata vyhlásenia o Náhornom Karabachu bude v Arménsku správne prijatá.

Pripomenul, že dohodnuté opatrenia na ukončenie nepriateľských akcií v Náhornom Karabachu je možné so súhlasom zmluvných strán predĺžiť po prvých piatich rokoch.

Spresnil, že USA a Francúzsko sa nepodieľali na tvorbe tohto dokumentu. "Ide o trojstranné vyhlásenie," zdôraznil Peskov na margo signatárov vyhlásenia, ktorými boli prezidenti Ruska a Azerbajdžanu - Vladimir Putin a Ilham Alijev - a arménsky premiér Nikol Pašinjan.

V rozhovore s novinármi Peskov pripustil, že Moskva "by nerada hodnotila" reakcie, ktoré sa objavili v Arménsku po dosiahnutí dohody týkajúcej sa situácie v Náhornom Karabachu. Dodal, že podľa v Moskve dostupných informácií predseda arménskej vlády Nikol Pašinjan "vynakladá značné úsilie na vysvetlenie podstaty a zmyslu týchto dohôd". "Dúfame, že tieto vysvetlenia budú správne prijaté," uviedol hovorca Kremľa.

Po zverejnení informácie o podpísaní spoločného vyhlásenia o Náhornom Karabachu sa obyvatelia Jerevanu zo všetkých častí mesta presunuli na Námestie republiky, pričom časť demonštrantov vnikla do vládnej budovy a neskôr aj do budovy parlamentu.

Premiér Pašinjan informoval, že plánuje zorganizovať zhromaždenie svojich priaznivcov v hlavnom meste Arménska.

Ruskí mierotvorcovia sú na ceste do Karabachu, Azerbajdžan oslavuje dohodu

Po oznámení o podpísaní trojstrannej dohody o ukončení bojov v spornom regióne Náhorný Karabach sa v rôznych častiach Azerbajdžanu začali ľudové veselice a oslavy. V Arménsku naopak vypukli protesty.

Napriek tomu, že v Azerbajdžane platí zákaz nočného vychádzania, orgány činné v trestnom konaní do slávností nezasahovali, informovala v utorok agentúra Interfax.

Opozícia v Arménsku je naopak proti tejto dohode. Na protest proti dohode sa v noci na utorok pred úradom vlády zišli stovky nespokojných ľudí, z ktorých časť do budovy prenikla a obsadila ju. Ďalší vzali útokom neďalekú rezidenciu Nikolu Pašinjana, ktorý je signatárom dohody za Arménsko.

Premiér na sociálnej sieti Facebook reagoval, že zostáva v krajine a naďalej pracuje.

Priznal, že text vyhlásenia je preňho osobne i pre obyvateľov "veľmi bolestivý". Vysvetlil, že jeho rozhodnutie pristúpiť k nemu vyplynulo z "hĺbkovej analýzy situácie na bojiskách a jej hodnotenia ľuďmi, ktorí sú s ňou najlepšie oboznámení".

Prezidenti Ruska a Azerbajdžanu - Vladimir Putin a Ilham Alijev - a predseda arménskej vlády Pašinjan predtým podpísali vyhlásenie, podľa ktorého je od 10. novembra vyhlásené úplné prímerie a v Náhornom Karabachu sa zastavujú všetky bojové operácie. Jednotky ozbrojených síl Azerbajdžanu a Arménska musia zostať sa svojich pozíciách na okupovaných územiach.

Ruský prezident Putin uviedol, že pozdĺž kontaktnej línie v Karabachu budú rozmiestnené a budú hliadkovať ruské mierové sily.

Ruské ministerstvo obrany podľa Interfaxu uviedlo, že do Karabachu už z Ruska medzičasom odletelo osem vojenských dopravných lietadiel Il-76 s ruskými mierotvorcami na palube.

Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev vyhlásil, že vojenská fáza konfliktu v Náhornom Karabachu sa skončila, pričom Azerbajdžan v nej "dosiahol všetky svoje ciele". "My sa posúvame k politickému urovnaniu," uviedol.

Podľa neho súčasný vývoj je "pre nás najvýhodnejšia možnosť". "Ide vlastne o vojenskú kapituláciu Arménska," uviedol Alijev v utorok večer v posolstve azerbajdžanskému ľudu.

Arménsky prezident Armen Sarkisjan sa o trilaterálnom vyhlásení Ruska, Azerbajdžanu a Arménska o zastavení bojov v Náhornom Karabachu dozvedel z médií, informovala v utorok podľa agentúry Interfax jeho tlačová služba.

V jej vyhlásení sa uvádza, že s arménskym prezidentom predtým neboli konzultované a nebol prerokovaný ani konečný dokument.

Sarkisjan je presvedčený, že osud Karabachu je možné vyriešiť iba pri zohľadnení národných záujmov Arménska a iba na základe národného konsenzu. V tejto situácii oznámil, že sa ujíma misie, ktorej cieľom je zjednotenie národa. Vyjadril nádej, že sa mu to podarí do desiatich dní.

Putin potvrdil podpísanie mierovej dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom

Ruský prezident Vladimir Putin v noci na utorok potvrdil, že Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na úplnom zastavení bojov v separatistickom regióne Náhorný Karabach. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

Putin vyhlásil, že on, arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev podpísali vyhlásenie, ktorým sa "deklaruje úplné zastavenie bojov v zóne konfliktu v Náhornom Karabachu" od polnoci moskovského času (22.00 h SEČ v pondelok). Putin tak potvrdil skoršie vyhlásenie zo strany Pašinjana.

Foto: TASR/AP

Krátko po oznámení podpísania dohody sa pred hlavným sídlom arménskej vlády v metropole Jerevan zišli tisíce nespokojných demonštrantov, z ktorých niektorí vnikli do budovy, rabovali kancelárie a rozbíjali okná, hlási AFP.

Predmetná dohoda počíta tiež s rozmiestnením ruských mierových jednotiek v Náhornom Karabachu, dopĺňa tlačová agentúra TASS.

"Veríme, že dosiahnutá dohoda vytvorí podmienky potrebné pre dlhodobé a vyčerpávajúce riešenie krízy týkajúcej sa Náhorného Karabachu na spravodlivej báze, ako aj v záujme arménskeho a azerbajdžanského ľudu," uviedol Putin vo vyhlásení.

Šéf Kremľa poznamenal, že obe strany už začali so vzájomnou výmenou vojnových zajatcov a tiel obetí, pričom utečenci sa vrátia do danej oblasti pod dohľadom Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).

Ozbrojené sily na oboch stranách zostanú vo svojich súčasných pozíciách.

Konflikt v Náhornom Karabachu si od prepuknutia najnovších bojov v septembri vyžiadal viac než 1000 mŕtvych a desaťtisíce vysídlených. Ide o najsmrteľnejšiu eskaláciu odvtedy, čo Arménsko a Azerbajdžan začali koncom 80. rokov viesť boje o tento separatistický región. Náhorný Karabach je etnicky arménska oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu v 90. rokoch vo vojne s 30.000 obeťami na životoch.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan podpísal dohodu o ukončení vojny v Karabachu

Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyhlásil, že podpísal "bolestivú" dohodu s Azerbajdžanom a Ruskom o ukončení vojny o sporný región Náhorný Karabach. Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra AFP.

"Podpísal som vyhlásenie s prezidentmi Ruska a Azerbajdžanu o ukončení karabašskej vojny," uviedol Pašinjan na sociálnej sieti Facebook, pričom tento krok označil za "nevýslovne bolestivý pre mňa osobne i pre náš ľud".

Foto: TASR/AP

Podľa jeho slov dohoda vstúpi do platnosti v noci na utorok, čím sa ukončí šesť týždňov trvajúci konflikt o tento sporný región, ktorý si už vyžiadal stovky mŕtvych.

"Dané rozhodnutie som spravil po dôkladnej analýze vojenskej situácie," uviedol Pašinjan po tom, ako azerbajdžanské sily zaznamenali výrazný postup v bojoch s Arménskom podporovanými bojovníkmi v Náhornom Karabachu.

Pašinjan dodal, že predmetná dohoda predstavuje "najlepšie možné riešenie aktuálneho stavu". Jeho vyhlásenie prichádza po tom, ako azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v nedeľu uviedol, že jeho sily obsadili kľúčové mesto Šuša.

Arménski činitelia v pondelok vyhlásili, že prudké boje o toto mesto pokračujú, ale podľa vysokopostaveného separatistického predstaviteľa je mesto "úplne mimo našu kontrolu" a azerbajdžanské sily ohrozujú karabašskú metropolu Stepanakert.

Alijev: Dohoda o zastavení bojov v Náhornom Karabachu je kapituláciou Arménska

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v noci na utorok uviedol, že dohoda o ukončení bojov v spornom regióne Náhorný Karabach sa rovná "kapitulácii" nepriateľského Arménska.

"Prinútili sme ho, aby podpísal tento dokument," uviedol Alijev na adresu arménskeho premiéra Nikola Pašinjana. "Ide v podstate o kapituláciu," zdôraznil v televíznom prejave azerbajdžanský líder, citovaný tlačovou agentúrou AFP.

Alijev ďalej povedal, že predmetná dohoda má "historický význam" a dáva Arménsku krátky časový rámec na stiahnutie svojich vojakov z Náhorného Karabachu. Podľa jeho slov sa na implementácii dohody bude podieľať Rusko, ako aj Turecko - spojenec Azerbajdžanu.

Ruskí vojaci zotrvajú v Náhornom Karabchu päť rokov, pričom sa ich misia bude môcť predĺžiť o ďalších päť rokov, dodal Alijev bez poskytnutia detailov o tureckých mierových jednotkách, ktoré Putin nespomenul, všíma si tlačová agentúra DPA.

Alijev vyhlásil, že Pašinjan nemal inú možnosť, než podpísať mierovú dohodu. "Prinútila ho k tomu železná ruka," prízvukoval.

Zásadný obrat prišiel v nedeľu, keď Alijev oznámil, že jeho sily dobyli strategické a druhé najväčšie mesto Šuša, ktoré leží na dohľad od hornokarabašskej metropoly Stepanakert a na hlavnej ceste vedúcej do Arménska.

Rusko má s Arménskom podpísanú vojenskú dohodu a v krajine má i svoju základňu. Moskva však vyhlásila, že sa do konfliktu s Azerbajdžanom nebude zapájať, pokiaľ nebude ohrozené územie samotného Arménska, pripomína tlačová agentúra Reuters.

Náhorný Karabach vyhlásil nezávislosť pred takmer 30 rokmi, ale medzinárodné spoločenstvo vrátane Arménska ju neuznalo a podľa medzinárodného práva je tento región naďalej súčasťou Azerbajdžanu.

Už pred podpísaním mierovej dohody sa v Arménsku kumulovala nespokojnosť; 17 opozičných strán v pondelok vyzvalo Pašinjana a zvyšok jeho vlády, aby okamžite odstúpili.

Tieto strany - vrátane niekoľkých najväčších politických subjektov v krajine - vo vyhlásení uviedli, že lídri Arménska nesú "celkovú zodpovednosť za situáciu" v Karabachu. "Úrady stratili morálny i politický mandát na to, aby reprezentovali ľud," uviedlo zoskupenie strán.

Arajik Harutjunjan, líder regiónu Náhorný Karabach, vyhlásil, že dal súhlas na "čo najrýchlejšie ukončenie vojny".

Deklarácia prichádza po šiestich týždňoch ťažkých bojov a výraznom postupe azerbajdžanských síl. Konflikt vyvolal obavy z vypuknutia širšej regionálnej vojny - Azerbajdžan je podporovaný Tureckom, zatiaľ čo Rusko stojí na strane Arménska.

Rusko má však robustné vzťahy i s Azerbajdžanom aj Tureckom, píše DPA.

Azerbajdžan tvrdí, že od vypuknutia bojov 27. septembra znovu dobyl väčšinu územia v Náhornom Karabachu a okolí, o ktoré prišiel vo vojne z rokov 1991-1994. Tá si podľa odhadov vyžiadala 30.000 mŕtvych a vysoký počet vysídlených.

Odporcovia trojstrannej dohody o Karabachu žiadajú Pašinjanovu demisiu

Stovky ľudí, ktorí sú proti dohode o urovnaní konfliktu v Náhornom Karabachu, pokračovali v utorok v Jerevene vo svojom proteste pred arménskym parlamentom. Žiadali aj demisiu predsedu arménskej vlády Nikola Pašinjana, ktorý bol jedným zo signatárov trojstranného vyhlásenia o zastavení bojov v Náhornom Karabachu.

Demonštranti pred parlamentom skandovali, že Pašinjan musí odstúpiť a "dohoda musí byť zrušená", informovala agentúra TASS.

Vyhlásenie o zastavení bojov v Náhornom Karabachu bolo podpísané nečakane v noci na utorok prezidentmi Ruska a Azerbajdžanu - Vladimirom Putinom a Ilhamom Alijevom, a arménskym premiérom Pašinjanom.

V súlade s dohodou sa 10. novembra od 00.01 h miestneho času mali úplne zastaviť všetky bojové akcie v Náhornom Karabachu, pričom bojujúce strany mali zostať na svojich pozíciách. Kontaktnú líniu teraz budú kontrolovať ruské jednotky. Okrem toho si Baku a Jerevan musia vymeniť zajatcov a telá padlých.

Kým časť Arménov a opozície nesúhlasia s podpísaním tohto vyhlásenia, arménske ministerstvo obrany a generálny štáb arménskej armády v utorok oznámili, že ozbrojené sily budú plniť body dohody. Obe tieto inštitúcie súčasne vyzvali obyvateľov Arménska, aby sa zdržali konania, ktoré by destabilizovalo situáciu v krajine.

Arménsky prezident Armen Sarkisjan v utorok oznámil začatie politických konzultácií na prerokovanie situácie po podpísaní vyhlásenia o urovnaní náhornokarabašského konfliktu.

Arménsko a Azerbajdžan, dve bývalé sovietske republiky, vedú už desaťročia konflikt o Náhorný Karabach, etnicky arménsku oblasť, ktorá sa odtrhla od Azerbajdžanu v 90. rokoch vo vojne s 30.000 obeťami na životoch.

Macron vyzýva na trvalé politické riešenie konfliktu v Náhornom Karabachu

Foto: TASR/AP

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval v utorok na trvalé politické riešenie konfliktu v Náhornom Karabachu. Došlo k tomu po tom, čo sa Arménsko a Azerbajdžan dohodli v noci na utorok na ukončení týždne trvajúcich bojov o tento sporný región.

Macron podľa agentúry AFP tiež vyzval, aby Turecko, ktoré podporuje Azerbajdžan, "ukončilo provokácie" v konflikte o túto enklávu, ktorá sa začiatkom 90. rokov vymanila spod kontroly Azerbajdžanu.

Francúzsky líder, ktorý sa s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom sporí v mnohých otázkach vrátane Náhorného Karabachu, dodal, že dlhodobá dohoda by mala "zachovať aj záujmy Arménska". Podľa Macrona je potrebné "bezodkladne" vyvinúť úsilie a pokúsiť sa o trvalé politické riešenie konfliktu, ktoré by umožnilo arménskemu obyvateľstvu v Náhornom Karabachu zotrvať v dobrých životných podmienkach a zároveň umožnilo tiež do oblasti návrat desaťtisícov ľudí, ktorí v dôsledku bojov opustili svoje domovy.

V Arménsku pristáli tri ruské lietadlá s vojakmi a technikou

Tri lietadlá Il-76 s príslušníkmi ruskej "15. mierovej brigády" pristáli v utorok na leteckej základni Erebuni v Arménsku. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

"Vojenské dopravné lietadlá dopravili viac ako 80 vojakov, obrnené transportéry, obrnené vozidlá a komunikačné prostriedky," uviedlo ministerstvo.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v noci na utorok vyhlásil, že podpísal "bolestivú" dohodu s Azerbajdžanom a Ruskom o ukončení vojny o sporný región Náhorný Karabach.

Po oznámení o podpísaní trojstrannej dohody o ukončení bojov v spornom regióne Náhorný Karabach sa v rôznych častiach Azerbajdžanu začali ľudové veselice a oslavy. V Arménsku naopak vypukli protesty.