Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spor medzi Macedónskom a Gréckom pretrváva od rozpadu Juhoslávie.
Autor TASR
Skopje 16. mája (TASR) - Macedónsky premiér Zoran Zaev neočakáva, že by štvrtkové stretnutie s jeho gréckym rezortným kolegom Alexisom Tsiprasom v rámci summitu EÚ a západného Balkánu v Sofii prinieslo konečné riešenie v dlhoročnom spore o názve Macedónska. Informuje o tom agentúra APA.
Zaev v utorok novinárom v Skopje povedal, že v spore zostávajú otvorené otázky. Ku konečnému riešeniu by mohlo dôjsť do konca júla, nie však za každú cenu. Nebude žiadnym "koncom sveta", keď sa spor o názve urovná až v septembri alebo októbri, dodal Zaev podľa srbskej tlačovej agentúry Tanjug.
Spor medzi Macedónskom a Gréckom pretrváva od rozpadu Juhoslávie. Grécko nesúhlasí s názvom Macedónsko (Makedonija), pretože sa zhoduje s názvom rovnomenného severogréckeho regiónu (Makedoniá). Atény to dávajú do súvislosti s možnými územnými nárokmi zo strany Skopje. Spor blokuje členstvo Macedónska v NATO i Európskej únii.
Macedónsko využíva dočasne - kým sa spor úplne nevyrieši - so súhlasom gréckej strany názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), pod ktorým túto krajinu v roku 1993 prijali aj do Organizácie Spojených národov.
Zaev medzitým podnikol kroky na rozšírenie svojej krehkej väčšiny v parlamente, v ktorom má 61 zo 120 mandátov, píše APA. Novými členmi koalície sa podľa médií stali albánske formácie Besa s tromi a Demokratická strana Albáncov (DPA) s dvoma poslancami, a Zväz Rómov s jedným poslancom.
Besa a DPA by podľa servera Balkaninsight.com mohli získať aj ministerské posty pri najbližšie plánovaných zmenách v kabinete. Zaev v utorok ohlásil ďalšie rokovania s ostatnými malými parlamentnými frakciami.
Silná opozícia, strana VMRO-DPMNE, ktorá v krajine vládla do polovice minulého roka, je v parlamente zastúpená 51 poslancami. Zaevovi môže spôsobiť ťažkosti, pretože v rámci riešenia sporu o názve krajiny je potrebná i zmena ústavy. Na to je nevyhnutná dvojtretinová väčšina v parlamente. VMRO-DPMNE je hlasným kritikom snáh vlády o vyriešenie sporu s Gréckom.
Zaev v utorok novinárom v Skopje povedal, že v spore zostávajú otvorené otázky. Ku konečnému riešeniu by mohlo dôjsť do konca júla, nie však za každú cenu. Nebude žiadnym "koncom sveta", keď sa spor o názve urovná až v septembri alebo októbri, dodal Zaev podľa srbskej tlačovej agentúry Tanjug.
Spor medzi Macedónskom a Gréckom pretrváva od rozpadu Juhoslávie. Grécko nesúhlasí s názvom Macedónsko (Makedonija), pretože sa zhoduje s názvom rovnomenného severogréckeho regiónu (Makedoniá). Atény to dávajú do súvislosti s možnými územnými nárokmi zo strany Skopje. Spor blokuje členstvo Macedónska v NATO i Európskej únii.
Macedónsko využíva dočasne - kým sa spor úplne nevyrieši - so súhlasom gréckej strany názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), pod ktorým túto krajinu v roku 1993 prijali aj do Organizácie Spojených národov.
Zaev medzitým podnikol kroky na rozšírenie svojej krehkej väčšiny v parlamente, v ktorom má 61 zo 120 mandátov, píše APA. Novými členmi koalície sa podľa médií stali albánske formácie Besa s tromi a Demokratická strana Albáncov (DPA) s dvoma poslancami, a Zväz Rómov s jedným poslancom.
Besa a DPA by podľa servera Balkaninsight.com mohli získať aj ministerské posty pri najbližšie plánovaných zmenách v kabinete. Zaev v utorok ohlásil ďalšie rokovania s ostatnými malými parlamentnými frakciami.
Silná opozícia, strana VMRO-DPMNE, ktorá v krajine vládla do polovice minulého roka, je v parlamente zastúpená 51 poslancami. Zaevovi môže spôsobiť ťažkosti, pretože v rámci riešenia sporu o názve krajiny je potrebná i zmena ústavy. Na to je nevyhnutná dvojtretinová väčšina v parlamente. VMRO-DPMNE je hlasným kritikom snáh vlády o vyriešenie sporu s Gréckom.
