Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Celkovo v Európe počet väzňov na 100 dostupných miest vzrástol od 31. januára 2022 do 31. januára 2023 o dvoch, konkrétne z 91,7 na 93,5.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 6. júna (TASR) - Preplnenosť väzníc je pretrvávajúcim problémom vo veľkom počte európskych väzenských správ. Vypláva to z Ročnej väzenskej štatistiky Rady Európy (SPACE) za rok 2023, ktorú 46-členná Rada Európy (RE) zverejnila vo štvrtok, informuje spravodajca TASR.
Celkovo v Európe počet väzňov na 100 dostupných miest vzrástol od 31. januára 2022 do 31. januára 2023 o dvoch, konkrétne z 91,7 na 93,5.
Sedem väzenských správ uviedlo hustotu väznených viac ako 105 osôb na 100 dostupných miest (vážne preplnenie). Ide o Cyprus (166 väzňov na 100 miest), Rumunsko (120), Francúzsko (119), Belgicko (115), Maďarsko (112), Taliansko (109) a Slovinsko (107). Päť väzenských správ uviedlo veľmi vysokú hustotu vo väzniciach: Grécko (103), Švédsko (102), Severné Macedónsko (101), Chorvátsko (101) a Turecko (100). Slovensko malo vlani v januári hustotu na úrovni 85 percent, bolo teda pod 88-percentným európskym priemerom.
K 31. januáru 2023 sa v 48 z 51 väzenských správ členských štátov RE (Bosna a Hercegovina prieskum nepodporila) nachádzalo 1.036.680 väzňov. Slovensko patrilo k 16 krajinám RE, kde počas roku 2022 došlo k poklesu väzenskej populácie - na Slovensku to bol pokles o 1,8 percenta. Miera uväznenia výrazne klesla najmä na Malte (-22 percent), v Litve (-8,9 percenta) a Estónsku (-8,8 percenta).
Naopak, 16 väzenských správ od januára 2022 do januára 2023 zaznamenalo výrazný nárast počtu väzňov - najviac v Moldavsku (o 52 percent), Severnom Macedónsku (26 percent), na Cypre (25 percent) a v Turecku (15 percent).
Krajiny s najvyššou mierou uväznenia v januári 2023 boli Turecko (408 väzňov na 100.000 obyvateľov), Gruzínsko (256), Azerbajdžan (244), Moldavsko (242), Maďarsko (211), Poľsko (194), Slovensko (183), Albánsko (179), Česko (176), Litva (174) a Lotyšsko (172).
Správa RE konštatuje, že násilné trestné činy a trestné činy súvisiace s drogami predstavujú viac ako polovicu príčin uväznenia. Najčastejším trestným činom (19 percent odsúdených, na Slovensku 17 percent) sú drogové trestné činy. Nasleduje zabitie a pokus o vraždu (13 percent), krádež (12 percent), sexuálne trestné činy (8,9 percenta), lúpeže (7,7 percenta) a ublíženie na zdraví (6,7 percenta).
V priemere 27 percenta väzňov v európskych väzniciach boli cudzinci. Väzenské správy s najvyšším podielom cudzincov boli Luxembursko (78 percent), Švajčiarsko (71 percent), Grécko (57 percent), Cyprus (55 percent) a Rakúsko (51 percent). Najnižšie podiely boli zistené v Rumunsku (1,1 percenta), Moldavsku (1,5 percenta) a Azerbajdžane (1,9 percenta). V krajinách strednej a východnej Európy je tento podiel výrazne nižší ako vo zvyšku Európy - 4,1 percenta platilo pre väznice na Slovensku, európsky priemer bol 16 percent.
Vlani prevažnú väčšinu väzenskej populácie v krajinách RE tvorili muži. Ženy tvorili len päť percent väzňov. Najviac to bolo na Cypre (9,2 percenta), Malte (9,1 percenta), v Česku (8,5 percenta) a vo Fínsku a Lotyšsku (7,7 percenta). Slovensko koncom januára 2023 malo 7,7-percentné zastúpenie žien vo väzniciach.
Celkovo v Európe počet väzňov na 100 dostupných miest vzrástol od 31. januára 2022 do 31. januára 2023 o dvoch, konkrétne z 91,7 na 93,5.
Sedem väzenských správ uviedlo hustotu väznených viac ako 105 osôb na 100 dostupných miest (vážne preplnenie). Ide o Cyprus (166 väzňov na 100 miest), Rumunsko (120), Francúzsko (119), Belgicko (115), Maďarsko (112), Taliansko (109) a Slovinsko (107). Päť väzenských správ uviedlo veľmi vysokú hustotu vo väzniciach: Grécko (103), Švédsko (102), Severné Macedónsko (101), Chorvátsko (101) a Turecko (100). Slovensko malo vlani v januári hustotu na úrovni 85 percent, bolo teda pod 88-percentným európskym priemerom.
K 31. januáru 2023 sa v 48 z 51 väzenských správ členských štátov RE (Bosna a Hercegovina prieskum nepodporila) nachádzalo 1.036.680 väzňov. Slovensko patrilo k 16 krajinám RE, kde počas roku 2022 došlo k poklesu väzenskej populácie - na Slovensku to bol pokles o 1,8 percenta. Miera uväznenia výrazne klesla najmä na Malte (-22 percent), v Litve (-8,9 percenta) a Estónsku (-8,8 percenta).
Naopak, 16 väzenských správ od januára 2022 do januára 2023 zaznamenalo výrazný nárast počtu väzňov - najviac v Moldavsku (o 52 percent), Severnom Macedónsku (26 percent), na Cypre (25 percent) a v Turecku (15 percent).
Krajiny s najvyššou mierou uväznenia v januári 2023 boli Turecko (408 väzňov na 100.000 obyvateľov), Gruzínsko (256), Azerbajdžan (244), Moldavsko (242), Maďarsko (211), Poľsko (194), Slovensko (183), Albánsko (179), Česko (176), Litva (174) a Lotyšsko (172).
Správa RE konštatuje, že násilné trestné činy a trestné činy súvisiace s drogami predstavujú viac ako polovicu príčin uväznenia. Najčastejším trestným činom (19 percent odsúdených, na Slovensku 17 percent) sú drogové trestné činy. Nasleduje zabitie a pokus o vraždu (13 percent), krádež (12 percent), sexuálne trestné činy (8,9 percenta), lúpeže (7,7 percenta) a ublíženie na zdraví (6,7 percenta).
V priemere 27 percenta väzňov v európskych väzniciach boli cudzinci. Väzenské správy s najvyšším podielom cudzincov boli Luxembursko (78 percent), Švajčiarsko (71 percent), Grécko (57 percent), Cyprus (55 percent) a Rakúsko (51 percent). Najnižšie podiely boli zistené v Rumunsku (1,1 percenta), Moldavsku (1,5 percenta) a Azerbajdžane (1,9 percenta). V krajinách strednej a východnej Európy je tento podiel výrazne nižší ako vo zvyšku Európy - 4,1 percenta platilo pre väznice na Slovensku, európsky priemer bol 16 percent.
Vlani prevažnú väčšinu väzenskej populácie v krajinách RE tvorili muži. Ženy tvorili len päť percent väzňov. Najviac to bolo na Cypre (9,2 percenta), Malte (9,1 percenta), v Česku (8,5 percenta) a vo Fínsku a Lotyšsku (7,7 percenta). Slovensko koncom januára 2023 malo 7,7-percentné zastúpenie žien vo väzniciach.
