Zdôvodnil to politickou neistotou v krajine. Grímsson má 71 rokov a za prezidenta bol po prvý raz zvolený v roku 1996.
Autor TASR
Reykjavík 19. apríla (TASR) - Prezident Islandu Ólafur Ragnar Grímsson v pondelok oznámil, že sa v júnových voľbách bude uchádzať o svoj šiesty mandát. Zdôvodnil to politickou neistotou v krajine.
Grímsson má 71 rokov a za prezidenta bol po prvý raz zvolený v roku 1996. Súčasný mandát získal vo voľbách v roku 2012. Ďalšie prezidentské voľby budú 25. júna.
Prezidentská funkcia na Islande je prevažne reprezentatívna, ale Grímsson využil svoje postavenie na to, aby vetoval vládnu legislatívu, s ktorou nesúhlasil a vyzval tiež, aby o viacerých záležitostiach rozhodli voliči v referende. Prezident má tiež kľúčovú úlohu pri formovaní novej vlády, pripomenula tlačová agentúra DPA.
Grímsson povedal, že dostal listy a mal telefonáty a ďalšie správy, ktoré ho všetky vyzývali, aby opätovne zvážil svoje rozhodnutie - oznámené v novoročnom príhovore - už znova nekandidovať.
V pondelok na tlačovej konferencii povedal, že "udalosti niekoľkých ostatných dní mali značný vplyv na moje rozhodnutie". Hovoril o nedávnej rezignácii premiéra Sigmundura Davída Gunnlaugssona, ktorého takzvané Panamské dokumenty spoločne s jeho manželkou spojili s daňovým rajom v Karibiku.
Obaja akékoľvek pochybenia odmietli, odhalenia Panamských dokumentov však vyvolali protesty verejnosti a výzvy na predčasné parlamentné voľby. Po rezignácii premiéra stredopravá vláda oznámila, že parlamentné voľby budú skôr ako v plánovanom termíne apríla 2017.
O funkciu prezidenta Islandu už prejavilo záujem 15 kandidátov. Grímsson reportérom povedal, že "ľudia rozhodnú, kto by mal zastávať tento úrad".
Predtým, ako sa stal prezidentom, bol Grímsson poslancom parlamentu. Je profesorom politických vied, pracoval ako redaktor v novinách a v rokoch 1988-1991 bol ministrom financií.
Grímsson má 71 rokov a za prezidenta bol po prvý raz zvolený v roku 1996. Súčasný mandát získal vo voľbách v roku 2012. Ďalšie prezidentské voľby budú 25. júna.
Prezidentská funkcia na Islande je prevažne reprezentatívna, ale Grímsson využil svoje postavenie na to, aby vetoval vládnu legislatívu, s ktorou nesúhlasil a vyzval tiež, aby o viacerých záležitostiach rozhodli voliči v referende. Prezident má tiež kľúčovú úlohu pri formovaní novej vlády, pripomenula tlačová agentúra DPA.
Grímsson povedal, že dostal listy a mal telefonáty a ďalšie správy, ktoré ho všetky vyzývali, aby opätovne zvážil svoje rozhodnutie - oznámené v novoročnom príhovore - už znova nekandidovať.
V pondelok na tlačovej konferencii povedal, že "udalosti niekoľkých ostatných dní mali značný vplyv na moje rozhodnutie". Hovoril o nedávnej rezignácii premiéra Sigmundura Davída Gunnlaugssona, ktorého takzvané Panamské dokumenty spoločne s jeho manželkou spojili s daňovým rajom v Karibiku.
Obaja akékoľvek pochybenia odmietli, odhalenia Panamských dokumentov však vyvolali protesty verejnosti a výzvy na predčasné parlamentné voľby. Po rezignácii premiéra stredopravá vláda oznámila, že parlamentné voľby budú skôr ako v plánovanom termíne apríla 2017.
O funkciu prezidenta Islandu už prejavilo záujem 15 kandidátov. Grímsson reportérom povedal, že "ľudia rozhodnú, kto by mal zastávať tento úrad".
Predtým, ako sa stal prezidentom, bol Grímsson poslancom parlamentu. Je profesorom politických vied, pracoval ako redaktor v novinách a v rokoch 1988-1991 bol ministrom financií.