Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Zahraničie

Prezident Kazachstanu predstavil plán ústavných reforiem

Úradujúci kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev, foto z archívu. Foto: TASR/AP

Tokajev vyzval predovšetkým na zmenu systému parlamentných volieb a znovuzriadenie ústavného súdu.

Nur-Sultan 16. marca (TASR) - Kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev navrhol ústavné zmeny, ktorých cieľom je obmedziť právomoci jeho úradu. Ako uviedol v stredu, Kazachstan sa potrebuje zmeniť na prezidentskú republiku so silným parlamentom. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

Tokajev bol za prezidenta zvolený v roku 2019 s podporou svojho predchodcu Nursultana Nazarbajeva, ktorý odstúpil z funkcie po takmer 30 rokoch vládnutia, avšak až donedávna naďalej disponoval rozsiahlymi právomocami v štátnom aparáte.

Na archívnej snímke Nursultan Nazarbajev.
Foto: TASR/AP


Tokajev v prejave k parlamentu navrhol zrušenie niektorých právnych zmien, ktoré Nazarbajevovi pomohli počas jeho vlády upevniť moc. Vyzval predovšetkým na zmenu systému parlamentných volieb a znovuzriadenie ústavného súdu.

Dodal, že chce tiež obnoviť tri administratívne oblasti, ktoré boli v 90. rokoch 20. storočia zlúčené s inými kazašskými regiónmi, zaistiť oddelenie prepojenia vládnucej strany na vládu a znížiť počet poslancov parlamentu, ktorí sú priamo či nepriamo vymenúvaní prezidentom. Ďalšia navrhovaná reforma sa týka registrácie nových politických strán: po novom by na ich založenie stačilo už 5000 ľudí, a nie až 20.000 ako je to v súčasnosti.

Bývalý prezident Nazarbajev sa vzdal svojich zostávajúcich postov šéfa Bezpečnostnej rady a lídra vládnej strany počas, respektíve po januárových násilných nepokojoch v Kazachstane. Viaceré vplyvné pozície vo vláde a v štátnych spoločnostiach stratili medzičasom aj jeho príbuzní.

Minulý týždeň bol v súvislosti s vyšetrovaním sprenevery zadržaný jeden z Nazarbajevových synovcov a tento týždeň zatkli podnikateľa s väzbami na Nazarbajevovu rodinu, napísali miestne médiá.

Protesty v Kazachstane sa začali 2. januára ako reakcia na prudké zvýšenie cien plynu. Pokojné demonštrácie čoskoro prerástli do rabovania, podpaľačstva, obsadzovania administratívnych budov, ozbrojených incidentov či krádeží. Kazašské vedenie nariadilo tzv. protiteroristickú operáciu na potlačenie nepokojov a požiadalo tzv. mierové sily Organizácie dohody o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) o vojenskú pomoc. Poslední z približne 2500 príslušníkov jednotiek ODKB, spadajúcich pod ruské velenie, odišli z Kazachstanu 19. januára.