Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8000 bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN.
Autor TASR
Sarajevo 23. mája (TASR) – Prezident Bosny a Herzegoviny Milorad Dodik vo štvrtok odmietol, že masaker tisícov moslimských mužov a chlapcov v roku 1995 v Srebrenici bol genocídou. TASR informuje na základe správ agentúr AFP a AP.
"V Srebrenici sa neodohrala žiadna genocída," vyhlásil Dodik počas tlačovej konferencie v Srebrenici pred hlasovaním o rezolúcii Valného zhromaždenie OSN. V prípade schválenia by ustanovila 11. júl za medzinárodný deň pripomenutia si genocídy v Srebrenici. Návrh rezolúcie predložili Nemecko a Rwanda, 193-členné Valné zhromaždenie OSN o ňom má hlasovať v New Yorku vo štvrtok ráno miestneho času.
Rezolúcia vyvolala prudký odpor prezidenta bosnianskych Srbov Dodika aj populistického prezidenta susedného Srbska Aleksandara Vučiča, hoci nespomína ani srbský ľud, ani kolektívnu zodpovednosť. Dodik napriek tomu v prípade jej schválenia v stredu pohrozil odtrhnutím územia obývaného bosnianskymi Srbmi od Bosny a Hercegoviny, uvádza AP.
Vraždenie v Srebrenici bolo krvavým vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám - Chorvátom a Moslimom.
Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8000 bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Rovnaký postoj zastáva aj pravoslávna cirkev v Srbsku, ktorá vraždenie v Srebrenici označuje za "zločin veľkého rozsahu".
"V Srebrenici sa neodohrala žiadna genocída," vyhlásil Dodik počas tlačovej konferencie v Srebrenici pred hlasovaním o rezolúcii Valného zhromaždenie OSN. V prípade schválenia by ustanovila 11. júl za medzinárodný deň pripomenutia si genocídy v Srebrenici. Návrh rezolúcie predložili Nemecko a Rwanda, 193-členné Valné zhromaždenie OSN o ňom má hlasovať v New Yorku vo štvrtok ráno miestneho času.
Rezolúcia vyvolala prudký odpor prezidenta bosnianskych Srbov Dodika aj populistického prezidenta susedného Srbska Aleksandara Vučiča, hoci nespomína ani srbský ľud, ani kolektívnu zodpovednosť. Dodik napriek tomu v prípade jej schválenia v stredu pohrozil odtrhnutím územia obývaného bosnianskymi Srbmi od Bosny a Hercegoviny, uvádza AP.
Vraždenie v Srebrenici bolo krvavým vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám - Chorvátom a Moslimom.
Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8000 bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Rovnaký postoj zastáva aj pravoslávna cirkev v Srbsku, ktorá vraždenie v Srebrenici označuje za "zločin veľkého rozsahu".
