Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa uzbeckých úradov prišlo počas nepokojov o život 14 civilistov a štyria príslušníci bezpečnostných síl.
Autor TASR
Taškent 7. júla (TASR) - Uzbecký prezident Šavkat Mirzijojev obvinil bližšie nešpecifikované "zlovoľné zahraničné sily" z rozpútania masových nepokojov v Uzbekistane, ktoré si minulý týždeň vyžiadali najmenej 18 mŕtvych a viac než 100 zranených. TASR správu prevzala vo štvrtok z agentúry Reuters.
"Tieto udalosti neboli zorganizované za jeden deň, ani za desať dní. Toto dianie bolo roky pripravované zlovoľnými zahraničnými silami," uvádza sa vo vyhlásení uzbeckého prezidentka zverejnenom v aplikácii Telegram.
Mirzijojev prisľúbil, že "poľutovaniahodné udalosti", ku ktorým došlo v autonómnej republike Karakalpakstan, ležiacej na západe Uzbekistanu, budú dôkladne vyšetrené.
Podľa jeho slov sa tieto sily pokúsili ohroziť územnú celistvosť Uzbekistanu a rozpútať etnický konflikt. Nespomenul pritom žiadnu konkrétnu krajinu ani neuviedol dôkazy pre svoje tvrdenia.
Podľa uzbeckých úradov prišlo počas nepokojov o život 14 civilistov a štyria príslušníci bezpečnostných síl. Ďalších 107 príslušníkov bezpečnostných zložiek utrpelo zranenia, 23 z nich je vo vážnom stave.
Na vyšetrenie násilností, ku ktorým došlo počas masových protestov v Uzbekistane - stredoázijskej postsovietskej republike s autoritárskym režimom - vyzvali v utorok vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová aj Spojené štáty.
Do potýčok s políciou prerástli minulý piatok nepovolené demonštrácie proti plánovaným zmenám v ústave, ktoré by oklieštili autonómiu republiky Karakalpakstan. Región obýva menšina Karakalpalov, ktorí rovnako ako Uzbeci patria medzi turkické národy.
V reakcii na nepokoje Mirzijojev oznámil, že od kontroverzného návrhu upustí. V regióne bol zároveň vyhlásený mesiac trvajúci výnimočný stav a zablokovaný prístup k internetu. Zadržaných bolo vyše 500 ľudí.
Podľa pozorovateľov ide o najhoršie nepokoje Uzbekistane od roku 2005, keď si násilnosti v meste Andižan vyžiadali 173 obetí. Uzbecká vláda vtedy obvinila z ich vyvolania islamských extrémistov.
V januári 2022 vypukli masové protesty a násilnosti aj v susednom Kazachstane, ktoré potlačil až vojenský zásah Ruskom vedenej Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, združujúcej šesť postsovietskych republík.
Uzbekistan do tejto vojenskej aliancie nepatrí. Mirzijojev však tento týždeň telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý "vyjadril podporu snahám uzbeckého vedenia o stabilizáciu situácie" v krajine, uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.
"Tieto udalosti neboli zorganizované za jeden deň, ani za desať dní. Toto dianie bolo roky pripravované zlovoľnými zahraničnými silami," uvádza sa vo vyhlásení uzbeckého prezidentka zverejnenom v aplikácii Telegram.
Mirzijojev prisľúbil, že "poľutovaniahodné udalosti", ku ktorým došlo v autonómnej republike Karakalpakstan, ležiacej na západe Uzbekistanu, budú dôkladne vyšetrené.
Podľa jeho slov sa tieto sily pokúsili ohroziť územnú celistvosť Uzbekistanu a rozpútať etnický konflikt. Nespomenul pritom žiadnu konkrétnu krajinu ani neuviedol dôkazy pre svoje tvrdenia.
Podľa uzbeckých úradov prišlo počas nepokojov o život 14 civilistov a štyria príslušníci bezpečnostných síl. Ďalších 107 príslušníkov bezpečnostných zložiek utrpelo zranenia, 23 z nich je vo vážnom stave.
Na vyšetrenie násilností, ku ktorým došlo počas masových protestov v Uzbekistane - stredoázijskej postsovietskej republike s autoritárskym režimom - vyzvali v utorok vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová aj Spojené štáty.
Do potýčok s políciou prerástli minulý piatok nepovolené demonštrácie proti plánovaným zmenám v ústave, ktoré by oklieštili autonómiu republiky Karakalpakstan. Región obýva menšina Karakalpalov, ktorí rovnako ako Uzbeci patria medzi turkické národy.
V reakcii na nepokoje Mirzijojev oznámil, že od kontroverzného návrhu upustí. V regióne bol zároveň vyhlásený mesiac trvajúci výnimočný stav a zablokovaný prístup k internetu. Zadržaných bolo vyše 500 ľudí.
Podľa pozorovateľov ide o najhoršie nepokoje Uzbekistane od roku 2005, keď si násilnosti v meste Andižan vyžiadali 173 obetí. Uzbecká vláda vtedy obvinila z ich vyvolania islamských extrémistov.
V januári 2022 vypukli masové protesty a násilnosti aj v susednom Kazachstane, ktoré potlačil až vojenský zásah Ruskom vedenej Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti, združujúcej šesť postsovietskych republík.
Uzbekistan do tejto vojenskej aliancie nepatrí. Mirzijojev však tento týždeň telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý "vyjadril podporu snahám uzbeckého vedenia o stabilizáciu situácie" v krajine, uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.
