Washington 28. októbra (TASR) - Američania sa 5. novembra vyberú k volebným urnám, aby odovzdali svoj hlas v prezidentských voľbách. "Nie je to však voľba prostredníctvom obyčajných ľudí, teda voličov, a ani prostredníctvom zastupiteľského zboru. Prezidenta volí zvláštne volebné kolégium," uviedol pre TASR politológ Branislav Kováčik z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Pôvod tohto systému siaha do čias prijatia Ústavy Spojených štátov na konci 18. storočia. Množstvo osôb s aktívnym volebným právom bolo vtedy len limitované a zároveň neexistovali masovokomunikačné prostriedky, aké máme dnes, zdôraznil Kováčik. Jedna skupina zakladateľov bola preto proti tomu, aby ľudia volili prezidenta v priamych ľudových voľbách. Argumentovali, že voliči nemali dostatok informácií o kandidátoch a o tom, čo ponúkajú, a to najmä na vidieku. Zároveň sa obávali, že by "demokratický dav" zmenil politický kurz krajiny a že by si mohol zvoliť populistického prezidenta, v ktorého rukách by bola moc nebezpečná, informuje portál History.

Druha skupina zasa bola presvedčená, že Kongres by nemal mať s voľbou prezidenta nič spoločné. Tvrdili, že by týmto spôsobom vzniklo priveľa príležitostí na korupciu medzi výkonnou a zákonodarnou mocou. Zo zdĺhavých diskusií tak vzišiel kompromis založený na myšlienke volených sprostredkovateľov – nezávislých voliteľov – a došlo k vytvoreniu špecifického prostriedku označovaného ako "zbor voliteľov" (Electoral College).

"V každom členskom štáte sú zvolení volitelia, ktorí de facto volia amerického prezidenta," ozrejmil politológ. Tento spôsob voľby by mal posilniť princíp federalizmu, pre ktorý sa zachováva až dodnes, a to napriek skutočnosti, že voči nemu existujú viaceré výhrady. Jednou z nich je napríklad to, že víťaz ľudového hlasovania sa pre nedostatok voliteľov nemusí stať prezidentom, k čomu už v niektorých voľbách aj došlo, pripomína Kováčik.

Zakladatelia Spojených štátov ako bývalej britskej kolónie uvažovali tiež nad tým, ako odlíšia svoju novú hlavu štátu od tej vo Veľkej Británii. Kráľa považovali za symbol britského útlaku a nadvlády a nesúhlasili ani s jeho neobmedzenou dĺžkou panovania. Podľa Kováčika sa preto rozhodli, že to bude prezident a jeho volebné obdobie bude trvať iba štyri roky. George Washington sa v roku 1789 stal jednohlasne zvolenou hlavou štátu a zároveň bol prvým z doterajších 46 prezidentov USA.

V tom čase sa však neuvažovalo o možnosti obmedziť znovuzvolenie hlavy štátu, uviedol Kováčik. Došlo k tomu až po tom, čo sa Franklin D. Roosevelt stal štvrtýkrát prezidentom, a najvyšší predstaviteľ štátu mohol byť zvolený do funkcie už celkovo len dvakrát.

Voľba prostredníctvom "zboru voliteľov" sa v minulosti uplatňovala aj v iných častiach sveta, podotýka politológ, napríklad vo Fínsku a "za istých okolností sa... uplatňuje aj v Nemecku, kde je kolégium zložené z dvoch komôr".

V Spojených štátoch platí, že víťazom prezidentských volieb je kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov voliteľov, teda 270 z celkového počtu 538, uvádza veľvyslanectvo USA v Prahe. Každý štát má toľko voliteľov, koľko má zástupcov v Kongrese, a ich počet sa odvíja od pomerného počtu obyvateľov.

Samotná voľba prezidenta USA sa už tradične koná v prvý utorok nasledujúci po prvom novembrovom pondelku, čo v roku 2024 pripadá na 5. november. Pravidlo dátumu konania prezidentských volieb uzákonil americký Kongres ešte v roku 1845. Deň v týždni – utorok – zvolili vtedajší kongresmani preto, aby sa voľby nekonali v sobotu či v nedeľu, čo sú dni pravidelných náboženských obradov. Pondelok dostali voliči čas na to, aby mohli po víkende pohodlne docestovať do miesta volieb, a november vyhral preto, lebo v tento mesiac sú už ukončené všetky roľnícke práce. USA boli v 19. storočí ešte zväčša poľnohospodárskou krajinou.

Utorok si tak v minulosti zvolili z praktických dôvodov, no postupom času sa stal skôr prekážkou pre obyvateľov, podotýka portál Britannica. V poľnohospodárstve sú v súčasnosti zamestnané menej ako dve percentá Američanov a väčšina ľudí v tento deň pracuje počas celého roka. Pre pokles volebnej účasti preto prišlo niekoľko návrhov žiadajúcich presun volieb na víkend. Iní navrhovali ponechať deň volieb v utorok, ale urobiť z neho federálny sviatok. Hoci tieto konkrétne snahy nezískali dostatočnú podporu, rozšírenie možností voliť predčasne a tiež poštou mali za následok, že otázka dňa sa v rámci celého volebného procesu stala menej dôležitou.