Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Cintoríne obetí totalitarizmu vo východoukrajinskom Charkove našlo miesto posledného odpočinku celkove 4302 Poliakov.
Autor TASR
Charkov 13. decembra (TASR) - Prezidenti Ukrajina a Poľska, Petro Porošenko a Andrzej Duda, si v stredu v Charkove spoločne pripomenuli poľské obete niekdajšej sovietskej tajnej služby NKVD, ktoré sú pochované v tomto meste. Informovali o tom tlačové agentúry UNIAN, PAP a MTI, ako aj spravodajská televízna stanica TVN24.
Na Cintoríne obetí totalitarizmu vo východoukrajinskom Charkove našlo miesto posledného odpočinku celkove 4302 Poliakov, ktorých väčšinu zavraždili na začiatku druhej svetovej vojny v utečeneckom tábore NKVD v Starobiľsku.
Hlavy oboch štátov chcú v priebehu stredajšieho stretnutia prediskutovať aj problematiku odkrývania poľských hrobov na Ukrajine. Kyjev pozastavil tieto aktivity v apríli 2017 v reakcii na demontáž pamätníka Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) na cintoríne v Hruszowiciach na juhovýchode Poľska so zdôvodnením, že ho postavili v roku 1994 nezákonne.
Poľsko by rado odkrylo hroby viac ako 100.000 poľských obetí masakry vo Volyni, ktorá sa spája s aktivitami príslušníkov UPA z leta 1943. Podľa Varšavy možno tieto aktivity označiť za etnické čistky, zatiaľ čo podľa ukrajinských nacionalistov išlo o symetrické dôsledky bilaterálneho konfliktu.
Šéf kabinetu poľského prezidenta Krzysztof Szczerski pre PAP avizoval, že rokovania budú náročné a tvrdé.
Na tlačovej konferencii po stretnutí v Charkove však ukrajinský prezident Petro Porošenko zdôraznil, že história nesmie ovplyvňovať strategický charakter dvojstranných vzťahov oboch krajín v súčasnosti.
Poľský hosť zasa podčiarkol, že sa treba za každú cenu usilovať o objasnenie pravdy a o to, aby nepravdy a ohováranie nepoznačili vzájomné vzťahy. Súčasne apeloval na Kyjev, aby obnovil možnosť exhumácií a aby ďalšie kroky podnikali obe strany opierajúc sa výlučne o vedecké závery odborníkov.
Obaja štátnici sa dohodli v stredu na povýšení členov spoločnej komisie pre objasnenie historických tém na úroveň vicepremiérov.
Medzi oboma krajinami sa kontakty na vysokej úrovni v ostatných mesiacoch zintenzívnili, avšak neutíchlo napätie spočívajúce hlavne v odlišnom posudzovaní niektorých udalostí novodobých dejín z 20. storočia.
Na Cintoríne obetí totalitarizmu vo východoukrajinskom Charkove našlo miesto posledného odpočinku celkove 4302 Poliakov, ktorých väčšinu zavraždili na začiatku druhej svetovej vojny v utečeneckom tábore NKVD v Starobiľsku.
Hlavy oboch štátov chcú v priebehu stredajšieho stretnutia prediskutovať aj problematiku odkrývania poľských hrobov na Ukrajine. Kyjev pozastavil tieto aktivity v apríli 2017 v reakcii na demontáž pamätníka Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA) na cintoríne v Hruszowiciach na juhovýchode Poľska so zdôvodnením, že ho postavili v roku 1994 nezákonne.
Poľsko by rado odkrylo hroby viac ako 100.000 poľských obetí masakry vo Volyni, ktorá sa spája s aktivitami príslušníkov UPA z leta 1943. Podľa Varšavy možno tieto aktivity označiť za etnické čistky, zatiaľ čo podľa ukrajinských nacionalistov išlo o symetrické dôsledky bilaterálneho konfliktu.
Šéf kabinetu poľského prezidenta Krzysztof Szczerski pre PAP avizoval, že rokovania budú náročné a tvrdé.
Na tlačovej konferencii po stretnutí v Charkove však ukrajinský prezident Petro Porošenko zdôraznil, že história nesmie ovplyvňovať strategický charakter dvojstranných vzťahov oboch krajín v súčasnosti.
Poľský hosť zasa podčiarkol, že sa treba za každú cenu usilovať o objasnenie pravdy a o to, aby nepravdy a ohováranie nepoznačili vzájomné vzťahy. Súčasne apeloval na Kyjev, aby obnovil možnosť exhumácií a aby ďalšie kroky podnikali obe strany opierajúc sa výlučne o vedecké závery odborníkov.
Obaja štátnici sa dohodli v stredu na povýšení členov spoločnej komisie pre objasnenie historických tém na úroveň vicepremiérov.
Medzi oboma krajinami sa kontakty na vysokej úrovni v ostatných mesiacoch zintenzívnili, avšak neutíchlo napätie spočívajúce hlavne v odlišnom posudzovaní niektorých udalostí novodobých dejín z 20. storočia.
