Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas ceremoniálu pri pamätníku židovských obetí masakry z roku 1941 v Kyjeve 29. septembra 2021, archívna snímka.Foto: TASR/AP
Pri príležitosti 80. výročia masakry boli v stredu zverejnené mená 159 zo stoviek príslušníkov nacistických jednotiek SS, ktorí sa zúčastnili na zabíjaní v Babynom Jare.
Kyjev 7. októbra (TASR) - Prezidenti Ukrajiny, Izraela a Nemecka si v stredu spoločne uctili takmer 34.000 židovských obetí masakry v rokline Babyn Jar neďaleko Kyjeva, ktorú pred 80 rokmi spáchali nemeckí nacisti spolu s miestnymi kolaborantmi. Informovala o tom agentúra AP.
Roklina Babyn Jar neďaleko Kyjeva sa stala prvým miestom systematického vyvražďovania európskych Židov nacistickým Nemeckom. Masové zabíjanie miestneho židovského obyvateľstva sa tam odohralo v priebehu dvoch dní - 29. a 30. septembra 1941. Pozostatky obetí - 33.771 mužov, žien, detí i starcov - skončili v masových hroboch.
Pri príležitosti 80. výročia masakry boli v stredu zverejnené mená 159 zo stoviek príslušníkov nacistických jednotiek SS, ktorí sa zúčastnili na zabíjaní v Babynom Jare.
Nie všetci priamo vraždili: niektorí vyvliekali kyjevských Židov z ich domovov, brali im majetok a batožinu či podávali občerstvenie strelcom. Išlo o ľudí vo veku od 20 do 60 rokov, z ktorých len niekoľko bolo postavených pred spravodlivosť; prevažná väčšina z nich sa po vojne vrátila k bežnému životu vo svojej vlasti.
Na archívnej snímke z roku 1942, ktorú našli na tele nacistického dôstojníka zabitého v Rusku, nacistická popravčia čata strieľa sovietskych civilistov v rokline Babyn Jar na okraji Kyjeva. Foto: TASR/AP
"Babyn Jar je najväčší masový hrob holokaustu... a je to hrob, čo sa zaplnil najrýchlejšie," uviedol Natan Šaransky, predseda dozornej rady Pamätného centra holokaustu Babyn Jar.
Na stredajšej pietnej spomienke sa zúčastnil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spolu s kolegami z Izraela a Nemecka - Frankom-Walterom Steinmeierom a Jicchakom Herzogom.
Trojica prezidentov slávnostne otvorila pamätné centrum venované príbehom východoeurópskych Židov zabitých počas holokaustu a pochovaných v masových hroboch. Zúčastnili sa tiež na odhalení pamätníka obetí masakry v Babynom Jare od známej konceptuálnej umelkyne Mariny Abramovičovej.
Takzvaný Krištáľový múr nárekov sa považuje za jednu z najväčších umeleckých inštalácií postavených v Európe za posledné desaťročie. Ide o 40 metrov dlhý múr z čierneho antracitu, do ktorého je zakomponovaných 75 veľkých krištáľov.
Ľudia si prezerajú umeleckú inštaláciu, ktorú zhotovili na pamiatku židovských obetí masakry z roku 1941 v kyjevskej rokline Babyn Jar v ukrajinskej metropole v piatok 16. októbra 2020.Foto: TASR/AP
"Pre nás Nemcov existuje len jediná reakcia (na udalosti v Babynom Jare): nikdy viac," vyhlásil počas spomienkového aktu nemecký prezident Steinmeier, ktorý v tejto súvislosti zdôraznil potrebu neustáleho boja proti antisemitizmu.
Vyjadril pritom zármutok nad tým, že v Nemecku a iných krajinách v súčasnosti opäť silnejú protižidovské predsudky. "Zlí duchovia minulosti sa znovu zjavujú v novom prestrojení," uviedol Steinmeier.
Aj podľa izraelského prezidenta Jicchaka Herzoga sa už udalosti spred 80 rokov nikdy nesmú opakovať. "V záujme celého ľudstva musíme zabezpečiť..., aby už nikdy nebol nijaký ďalší Babyn Jar," zdôraznil.
Ukrajinský prezident Zelenskyj označil masaker v rokline pri Kyjeve za "čiernu, ohavnú kapitolu svetových dejín". Podľa neho ide o spoločnú tragédiu židovského aj ukrajinského ľudu.
Na archívnej snímke z roku 1944 časť rokliny Babyn Jar nachádzajúca sa v severozápadnej časti Kyjeva, kde počas tzv. veľkej vlasteneckej vojny nemecké jednotky a ich kolaboranti popravili viac ako 100.000 ľudí, najmä Židov.Foto: TASR/AP
Roklinu Babyn Jar využívali nacisti na hromadné vraždenie počas celej okupácie Kyjeva, ktorá trvala viac než 100 týždňov. Celkovo tam podľa odhadov zabili viac ako 100.000 ľudí, medzi ktorými boli Židia, Rómovia, Ukrajinci či Rusi.
