Moldavsko je jednou z najchudobnejších krajín v Európe. Vnútroštátne je zároveň rozdelené na proeurópske a proruské politické sily.
Autor TASR
Kišiňov 17. septembra (TASR) - Moldavská prezidentka Maia Sanduová v utorok požiadala zahraničné vlády o väčšiu podporu pre Moldavsko, keďže hospodársky pokrok je podľa nej rozhodujúci pre posilnenie demokracie. Uviedla to na stretnutí so zahraničnými predstaviteľmi v Kišiňove, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
Sanduová tvrdí, že moldavská vláda "sa preteká s časom, aby zvíťazila" v boji za budovanie demokracie, ktorá je "najlepším základom pre vytvorenie prosperujúceho hospodárstva".
"Moldavsko je pripravené podporiť rast a stabilitu doma a v regióne, ale nemôžeme to urobiť sami. Preto sa spoliehame na vašu ďalšiu podporu," uviedla.
Moldavsko je jednou z najchudobnejších krajín v Európe. Vnútroštátne je zároveň rozdelené na proeurópske a proruské politické sily.
Podobne ako Ukrajina je Moldavsko kandidátskou krajinou na vstup do EÚ od roku 2022. V Moldavsku sa 20. októbra uskutoční referendum o tom, či bude cieľ pripojiť sa do EÚ zakotvený aj v ústave. Vláda v Kišiňove dúfa, že sa do bloku pripojí do roku 2030, avšak mnohí považujú tento časový plán za veľmi ambiciózny.
So Sanduovou sa v utorok stretla aj nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, ktorá v apríli 2022 spolu s Francúzskom a Rumunskom pomohla iniciovať medzinárodnú konferenciu na podporu Moldavska.
Baerbocková uviedla, že nová dohoda o kybernetickej bezpečnosti medzi Nemeckom a Moldavskom pomôže chrániť krajinu pred destabilizačnými a dezinformačnými kampaňami zo strany Moskvy. Predtým prisľúbila ďalších 100 miliónov pre Ukrajinu vo forme pomoci potrebnej na prichádzajúce zimné obdobie. Podpora Ruskom napadnutej Ukrajiny je podľa Baerbockovej zároveň podporou Moldavska a európskej demokracie ako celku.
Najväčšou obavou Moldavčanov podľa jej slov momentálne je, že ak padne Ukrajina, ďalšou krajinou na rade bude práve Moldavsko, ktoré s ňou susedí.
Sanduová tvrdí, že moldavská vláda "sa preteká s časom, aby zvíťazila" v boji za budovanie demokracie, ktorá je "najlepším základom pre vytvorenie prosperujúceho hospodárstva".
"Moldavsko je pripravené podporiť rast a stabilitu doma a v regióne, ale nemôžeme to urobiť sami. Preto sa spoliehame na vašu ďalšiu podporu," uviedla.
Moldavsko je jednou z najchudobnejších krajín v Európe. Vnútroštátne je zároveň rozdelené na proeurópske a proruské politické sily.
Podobne ako Ukrajina je Moldavsko kandidátskou krajinou na vstup do EÚ od roku 2022. V Moldavsku sa 20. októbra uskutoční referendum o tom, či bude cieľ pripojiť sa do EÚ zakotvený aj v ústave. Vláda v Kišiňove dúfa, že sa do bloku pripojí do roku 2030, avšak mnohí považujú tento časový plán za veľmi ambiciózny.
So Sanduovou sa v utorok stretla aj nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková, ktorá v apríli 2022 spolu s Francúzskom a Rumunskom pomohla iniciovať medzinárodnú konferenciu na podporu Moldavska.
Baerbocková uviedla, že nová dohoda o kybernetickej bezpečnosti medzi Nemeckom a Moldavskom pomôže chrániť krajinu pred destabilizačnými a dezinformačnými kampaňami zo strany Moskvy. Predtým prisľúbila ďalších 100 miliónov pre Ukrajinu vo forme pomoci potrebnej na prichádzajúce zimné obdobie. Podpora Ruskom napadnutej Ukrajiny je podľa Baerbockovej zároveň podporou Moldavska a európskej demokracie ako celku.
Najväčšou obavou Moldavčanov podľa jej slov momentálne je, že ak padne Ukrajina, ďalšou krajinou na rade bude práve Moldavsko, ktoré s ňou susedí.