Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 25. december 2024
< sekcia Zahraničie

Vladimir Putin spochybnil legitimitu zvolených ukrajinských lídrov

Vladimir Putin FOTO TASR/AP

Ruský prezident vyhlásil, že by bolo logickejšie, keby sa na Ukrajine najprv uskutočnilo referendum o novej ústave.

Šanghaj 21. mája (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin dnes vyhlásil, že pre Rusko bude ťažké budovať vzťahy s ukrajinskými lídrami, ktorí sa dostanú k moci v období stupňujúceho sa napätia na Ukrajine.

Podľa agentúry Reuters táto Putinova poznámka, ktorej adresátmi boli novinári sprevádzajúci ho počas návštevy v čínskom Šanghaji, mala zrejme za cieľ spochybniť legitimitu nedeľňajších predčasných prezidentských volieb na Ukrajine.

Putin vyhlásil, že by bolo logickejšie, keby sa na Ukrajine najprv uskutočnilo referendum o novej ústave, na jej základe by sa uskutočnili voľby prezidenta i poslancov parlamentu a vznikla by nová vláda. Ruský prezident vyhlásil, že pre Rusko bude ťažké nadviazať vzťahy s ľuďmi, ktorí "prichádzajú k moci v čase trestnej operácie na juhovýchode krajiny a v čase, keď sa novinárom bráni v ich práci".

Podľa Putina Rusko urobilo všetko, čo bolo v jeho silách, aby vybudovalo priame kontakty obyvateľov východu Ukrajiny s vládou v Kyjeve. Odsun ruských vojsk od východných hraníc Ukrajiny podľa Putina vytvorí "dodatočné priaznivé podmienky" pred prezidentskými voľbami v tejto krajine. Dodal, že "vojská boli odsunuté, aby okolo toho neboli už nijaké špekulácie".

Ruské ministerstvo obrany dnes informovalo, že ruské jednotky, ktoré sa v pohraničí s Ukrajinou zúčastňovali na vojenskom cvičení, ukončili nakladanie vojenskej techniky a materiálneho zabezpečenia a začali sa presúvať k železničným staniciam a letiskám, odkiaľ sa prepravia do miest trvalej dislokácie

Rozkaz, aby sa vojská zapojené do vojenského cvičenia v Rostovskej, Belgorodskej a Brianskej oblasti vrátili do miest svojej stálej dislokácie, vydal ruský prezident Vladimir Putin v pondelok.

Ruské ministerstvo obrany dnes popoludní informovalo, že ruské jednotky sa do miest svojej stálej dislokácie vrátia k 1. júnu, keď sa v ozbrojených silách začína letná fáza bojovej prípravy.

Účasť na ukrajinských prezidentských voľbách by mohla byť 70-percentná

Ilustračné foto
FOTO TASR/AP
Predseda Výboru ukrajinských voličov Oleksandr Černenko predpokladá, že účasť na nedeľňajších predčasných prezidentských voľbách sa bude pohybovať okolo hranice 70 percent. Uviedol to dnes na tlačovej konferencii v Kyjeve s tým, že keby situácia v Doneckej a Luhanskej oblasti nebola taká napätá, účasť by bola zrejme ešte vyššia. "Pravdepodobne najvyššia v dejinách nezávislej Ukrajiny," spresnil.

Podľa predpokladov Výboru ukrajinských voličov by vyššiu aktivitu vo voľbách mali prejaviť obyvatelia Kyjeva, kde okrem prezidenta budú voliť aj primátora. Černenko očakáva, že v metropole príde voliť asi 80 percent voličov.

Černenko zdôraznil, že v nadchádzajúcich voľbách je účasť voličov veľmi dôležitá, lebo "každý hlas potvrdí legitimitu týchto volieb, ktoré Rusko spochybňuje". Upozornil, že voliči by sa mali pripraviť na dlhšie čakanie pred volebnými miestnosťami a v tejto súvislosti ich vyzval na tolerantnosť a trpezlivosť.

Podľa najnovších sociologických prieskumov je 45 percent obyvateľov Ukrajiny presvedčených, že voľby budú úplne čestné alebo len s malými narušeniami, ktoré nijako nespochybnia ich výsledok. Tretina opýtaných pripúšťa, že výsledky by mohli byť pozmenené, a 11 percent očakáva, že zmanipulované bude všetko.

Sociologička Irina Bekeškinová uviedla, že osobitosť nadchádzajúcich volieb spočíva v tom, že väčšina Ukrajincov (58 percent opýtaných) si od nich sľubuje zlepšenie situácie v krajine. Podľa 21 percent opýtaných voľby na Ukrajine nič nezmenia. Zhoršenie situácie očakáva 4,5 percenta.

Bezpečnosť volieb má zaisťovať vyše 75.000 policajtov a dobrovoľníkov

O verejný poriadok počas prezidentských volieb na Ukrajine v nedeľu 25. mája sa bude starať viac než 75.000 príslušníkov polície a dobrovoľníkov. Informovali o tom dnes ukrajinské médiá, na ktoré sa odvoláva agentúra DPA.

Ministerstvo vnútra nasadí vyše 55.700 policajtov a 20.000 zástupcov verejnosti. Len v hlavnom meste Kyjeve bude hliadkovať približne 8300 členov bezpečnostných síl.

"Chceme znemožniť hroziacu agresiu Ruska, ako aj útoky separatistov," vyhlásil predstaviteľ ministerstva Andrij Čalyj. Počas napäto očakávaného hlasovania v približne 32.000 volebných miestnostiach po celej krajine očakávajú aj tisíce pozorovateľov.

Ústredná volebná komisia oznámila, že v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny aktivisti k dnešnému dňu naďalej blokovali prácu viac než 13 z 34 - teda vyše tretiny - obvodných volebných komisií. Práca ďalších troch bola ohrozená možným obsadením ich priestorov, avšak v meste Artemivsk sa podarilo budovu, kde zasadá obvodná volebná komisie, uvoľniť.

Ústredná volebná komisia súčasne zdôraznila, že po tom, ako dostane od obvodných komisií hlásenie o hrozbe či bránení v práci, okamžite sa obráti na ministerstvo vnútra a Ukrajinskú bezpečnostnú službu (SBU) so žiadosťou o reakciu a ochranu, informovala tlačová agentúra Ukrinform.

Biden v Rumunsku: Potrestajte Rusko, ak bude zasahovať do vecí Ukrajiny
Rusko treba potrestať, ak sa pokúsi zmariť víkendové prezidentské voľby na Ukrajine, povedal dnes americký viceprezident Joe Biden. Počas cesty po východoeurópskych členských krajinách NATO vyzval spojencov, aby využili svoj vplyv "a podporili stabilné a pozitívne prostredie", aby mohli Ukrajinci v nedeľu nerušene hlasovať.

Ak Rusko tieto voľby zmarí, musíme rozhodne konať a zaťažiť Rusko vysokými nákladmi - a rovnako rozhodne treba investovať do Severoatlantickej aliancie, uviedol Biden po stretnutí s rumunským prezidentom Traianom Basescom.

USA a EÚ už uvalili zákaz vstupu na najbližších spolupracovníkov ruského prezidenta Vladimira Putina a zmrazili im tiež majetky v zahraničí po ruskej anexii Krymu. Pohrozili tiež postihmi pre celé sektory ruskej ekonomiky, ak sa Moskva pokúsi zmocniť ďalšieho ukrajinského územia.
Najnovší prieskum Nadácie Iľku Kučeriva-Demokratické iniciatívy ukázal, že až 20 percent opýtaných je presvedčených o tom, že ich účasť alebo neúčasť na voľbách bude mať zásadný vplyv na budúcnosť krajiny. O tom, že ich postoj k voľbám nemá žiadny vplyv na ďalší vývoj, je presvedčených 32 percent respondentov.

Najoptimistickejšie sú podľa Bekeškinovej naladení obyvatelia západnej časti Ukrajiny, kde až 81 percent opýtaných uviedlo, že vnímajú svoj vplyv na vývoj udalostí na Ukrajine prostredníctvom volieb. V strednej časti Ukrajiny bolo takých občanov 71 percent a na východe 62 percent.

Favoritom volieb je Petro Porošenko, ktorý podľa nového prieskumu získa najmenej 53,2 percenta odovzdaných hlasov. Jeho najväčšia konkurentka, bývalá premiérka a líderka strany Vlasť Julija Tymošenková, za ním výrazne zaostáva so ziskom 10,1 percenta hlasov. Tretie miesto v prieskume obsadil bankár Serhij Tihipko, ktorého by volilo 8,8 percenta opýtaných. Tihipko má najväčšiu podporu na ruskojazyčnom východe Ukrajiny, kde hrozí narušovanie volieb zo strany separatistov.

Ak by žiaden z prezidentských kandidátov v prvom kole hlasovania nezískal vyše 50 percent hlasov, uskutočnilo by sa 15. júna druhé kolo volieb, v ktorom by sa rozhodlo medzi dvoma vedúcimi kandidátmi.

Na prezidentských voľbách bude vyše 2700 pozorovateľov

Ukrajinská Ústredná volebná komisia zaregistrovala na nedeľňajšie prezidentské voľby spolu 2784 pozorovateľov, informovala dnes agentúra Ukrinform.

Z 2784 pozorovateľov bude 282 zastupovať 19 štátov, zvyšných 2502 na Ukrajinu vysielajú medzinárodné organizácie, napríklad Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), Parlamentné zhromaždenie OBSE, Rada Európy, Parlamentné zhromaždenie NATO a ďalšie.

Spojené štáty vyslali na Ukrajinu takmer 100 pozorovateľov. V delegácii sú aj členovia Kongresu, informovala hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí USA Jen Psakiová. Spresnila, že USA okrem toho v súvislosti s prezidentskými voľbami na Ukrajine vyčlenili na ich podporu 11,4 milióna dolárov.

Ilustračná snímka
FOTO TASR/AP
Podľa hodnotenia amerického rezortu diplomacie je Ukrajina na prezidentské voľby pripravená. Obvodné volebné komisie pracujú aj v Luhanskej a Doneckej oblasti napriek zložitej situácii, ktorá v nich vznikla po vyhlásení ich nezávislosti proruskými separatistami a v súvislosti s prebiehajúcou vládnou protiteroristickou operáciou proti proruským ozbrojencom.

Agentúra Ukrinform dnes informovala, že na ukrajinské prezidentské voľby príde neoficiálne aj asi 800 pozorovateľov z Ruska. Oficiálnu pozorovateľskú misiu Rusko na Ukrajinu nevyslalo.

Skupinu pozorovateľov, ktorí zastupujú ruské občianske organizácie, ako napríklad Hlas, Za práva voličov, či Občan-pozorovateľ, akreditovali na Ukrajine v rámci medzinárodnej organizácie Európska platforma za spravodlivé voľby, informovala webová stránka denníka Izvestija.

Jaceňuk: Priame rozhovory Moskvy a Kyjeva sú v súčasnosti nemožné
Mykolajiv 21. mája (TASR) - Priame rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom sú momentálne vzhľadom na závažnú krízu nemožné, uviedol dnes ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk. O takejto možnosti sa podľa neho ani nediskutuje - obnoviť dialóg s Ruskom možno len na štvorstrannej úrovni za účasti EÚ a USA.

Rusko "zničilo systém európskej bezpečnosti, porušilo medzinárodné právo a Chartu OSN", zdôraznil Jaceňuk na dnešnom treťom "okrúhlom stole" zameranom na budovanie národnej jednoty a zmiernenie krízy, ktorý sa konal v meste Mykolajiv na juhu krajiny.

Ukrajina chce vybudovať "rovnoprávne vzťahy" s Ruskom, dodal Jaceňuk s tým, že ukrajinské východné oblasti závisia od ruského trhu. Na obnovenie dialógu so susedom navrhol pokračovanie spoločných rozhovorov s USA a EÚ, aké sa konali už v apríli v Ženeve. "Ešte pred stretnutím však musíme vedieť, na čom sa chceme zhodnúť," citovala ho agentúra DPA. Dohoda so Ženevy, ktorá vyzývala na odzbrojenie nelegálne vyzbrojených skupín na Ukrajine a uvoľnenie protizákonne obsadených budov, nebola dosiaľ realizovaná.

Nie je jasné, či rozhovory tzv. okrúhleho stola národnej jednoty dokážu viesť k vyriešeniu krízy na Ukrajine. Prvé dve kolá v Kyjeve a Charkove nepriniesli výsledky. Ani na tretie kolo nepozvali predstaviteľov proruských separatistov, ktorí však prejavili len malý záujem o dialóg s prozápadným vedením v Kyjeve.

Účastníci dnešného kola prijali vyhlásenie, v ktorom vyzvali Ukrajincov, aby sa vo veľkom počte zúčastnili na nedeľňajších dôležitých prezidentských voľbách. Na Rusko apelovali, aby prestalo zasahovať do vnútorných záležitostí Ukrajiny.

Ďalšia výzva smerovala ukrajinskému parlamentu. Podľa bývalého prezidenta Leonida Kravčuka, ktorý vystúpil so záverečným vyhlásením, by mali poslanci v súčasnej zložitej situácii zvážiť, či dokážu právne zabezpečiť nový kurz Ukrajiny, mier a súlad v spoločnosti. Ak to nedokážu, mali by odísť - rozhodnúť o rozpustení parlamentu, informovali internetové noviny Ukrajinska pravda.