Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 19. september 2024Meniny má Konštantín
< sekcia Zahraničie

Prezidentské voľby vo Venezuele vyhral Nicolás Maduro

Na snímke Nicolás Maduro. Foto: TASR/AP

Opozičný kandidát Edmundo González Urrutia, ktorý vo viacerých prieskumoch viedol, skončil druhý so ziskom 44,2 percenta hlasov.

Caracas 29. júla (TASR) — Úradujúci venezuelský prezident Nicolás Maduro sa stal víťazom nedeľňajších volieb hlavy štátu a vo funkcii tak bude ďalších šesť rokov. Maduro získal 51,2 percenta odovzdaných hlasov, oznámila Národná volebná rada (CNE), informujú agentúry Reuters a AFP.

Opozičný kandidát Edmundo González Urrutia, ktorý vo viacerých prieskumoch viedol, skončil druhý so ziskom 44,2 percenta hlasov.

Podľa Elvisa Amorosa, šéfa CNE lojálnej vláde, tieto údaje sa zakladajú na sčítaní 80 percent odovzdaných hlasov. Amoroso označil výsledok volieb za „nezvratný“.

Pred prezidentským palácom Miraflores v hlavnom meste Caracas sa už počas sčítavania hlasov zhromaždili početní Madurovi priaznivci. Volebné miestnosti sa oficiálne zatvorili o 18.00 h miestneho času (o polnoci SELČ), no ľudia čakajúci v radoch mohli hlasovať aj po ich uzavretí.

Maduro v reakcii na výsledky vyhlásil, že jeho znovuzvolenie je triumfom mieru a stability, a zopakoval svoje tvrdenie, že venezuelský volebný systém je transparentný.

Po odovzdaní hlasu 61-ročný Maduro povedal, že bude rešpektovať výsledky volieb.

Okrem autoritárskeho Madura, ktorý má pred sebou tretie funkčné obdobie, sa o najvyššiu štátnu funkciu uchádzalo ďalších deväť kandidátov. Najväčšie šance na víťazstvo sa pripisovali 74-ročnému bývalému diplomatovi Urrutiovi z opozičnej aliancie Jednotná demokratická platforma (PUD). Na hlasovaní sa mohlo zúčastniť viac ako 21 miliónov voličov doma aj v zahraničí.

González Urrutia nahradil obľúbenú opozičnú líderku Mariu Corinu Machadovú, predsedníčku opozičnej liberálnej strany Vpred Venezuela (VV), ktorá má z dôvodu údajných nezrovnalostí počas svojho pôsobenia v parlamente 15-ročný súdny zákaz pôsobiť vo verejných funkciách. CNE predtým odmietla zaregistrovať aj jej pôvodnú náhradníčku, univerzitnú profesorku Corinu Yorisovú.

Pred voľbami došlo k mnohým nezrovnalostiam. Okrem vylúčenia kandidátov a pozorovateľov nemala opozícia prístup k médiám a nemohla organizovať vlastnú volebnú kampaň. Okrem toho sa podľa platformy Mi Voto Cuenta (Môj hlas sa počíta) mohlo zaregistrovať len 69.000 zo štyroch miliónov oprávnených voličov v zahraničí.

Venezuelou už roky zmieta vážna politická a ekonomická kríza. Ekonomika kedysi prosperujúcej krajiny s bohatými zásobami ropy trpí zlým riadením, korupciou a sankciami. Podľa OSN v posledných rokoch opustilo Venezuelu pre chudobu a násilie viac ako sedem miliónov ľudí.

Väčšina Venezuelčanov emigrovala do susedných krajín a živí sa tam ako taxikári či pouliční predavači. V Európe tvoria utečenci z Venezuely najväčšiu skupinu prvožiadateľov o azyl po Sýrčanoch, Afgancoch a Turkoch.