Žena s dieťaťom, ktorá žije blízko kostola sv. Antona, uteká sa skryť po explózii zaparkovaného vozidla neďaleko kostola sv. Antona v Kolombe na Srí Lanke 22. apríla 2019.Foto: TASR/AP
Medzi zabitými je podľa srílanskej vlády najmenej 27 cudzincov.
Kolombo 22. apríla (TASR) - Pri zneškodňovaní bombovej nálože, objavenej políciou v pondelok v blízkosti chrámu v srílanskej metropole Kolombo, došlo k výbuchu. Ako uviedla agentúra AFP, informácie o obetiach alebo zranených nie sú zatiaľ známe, podobne ako ani ďalšie podrobnosti.
Podľa AFP je však miesto explózie vzdialené len 50 metrov od Kostola sv. Antona, ktorý bol jedným z terčov nedeľných útokov na katolícke chrámy a hotely v meste Kolombo a jeho okolí.
Okrem toho miestna polícia informovala, že na autobusovej stanici v Kolombe našla 87 rozbušiek. Stanica sa nachádza na polceste medzi hotelmi a Kostolom sv. Antona, ktoré boli v pondelok terčmi série útokov označených vládnymi úradmi za samovražedné.
Vo svojom vyhlásení polícia spresnila, že 12 z detonátorov sa našlo pohodených na zemi a ďalších 75 rozbušiek policajti objavili na neďalekej skládke.
Polícia v pondelok oznámila, že v blízkosti cesty vedúcej k hlavnému terminálu letiska v Kolombe objavila a následne zneškodnila rúrkovú bombu.
Srí Lanka v nedeľu zažila sériu výbuchov, ktoré si vyžiadali najmenej 290 obetí a vyše 500 zranených.
Výbuchy sa odohrali v troch luxusných hoteloch (v mestách Kolombo a blízkom okolí) a troch katolíckych kostoloch v metropole a v mestách Negombo a Batticaloa. Bomby explodovali aj na dvoch ďalších miestach v Kolombe.
Medzi zabitými je podľa srílanskej vlády najmenej 27 cudzincov. Mali by byť medzi nimi niekoľkí Američania. O smrti svojich občanov v útokoch informovali aj Británia, India, Čína, Japonsko a Portugalsko.
Okrem spomínaných útokov sa ďalší samovražedný útočník odpálil počas razie v dome, v ktorom sa nachádzali podozriví, pri čom zahynuli traja policajti.
Z útokov na Srí Lanke je podozrivá miestna islamistická skupina
Nedeľné útoky na Srí Lanke, ktorých terčom boli luxusné hotely a katolícke chrámy, spáchala miestna islamistická skupina známa pod názvom National Thowheeth Jama'ath (NTJ). Podľa agentúry AFP o tom v pondelok informovala srílanská vláda.
Vyšetrovatelia preverujú aj prípadné prepojenie NTJ na podobné organizácie v zahraničí.
Príbuzní stoja pri rakve s pozostatkami 12-ročného dievčaťa Snehy Savindiovej, ktorá zahynula počas nedeľných samovražedných útokov v meste Negombo na Srí Lanke 22. apríla 2019. Foto: TASR/AP
Agentúra Reuters citovala vyhlásenie hovorcu vlády, že do útokov bola zapojená aj medzinárodná sieť, ktorú však bližšie nešpecifikoval.
Prezident Maithrípála Siriséna prostredníctvom svojho vyhlásenia požiadal svet o pomoc pri vyšetrovaní útokov a prepojenia ich páchateľov na zahraničie.
V súvislosti so sunnitským hnutím NTJ miestne policajné zložky dostali pred desiatimi dňami varovanie, že NTJ by mohlo pripravovať útoky na kostoly a ambasádu Indie v Kolombe. Srílanská polícia dostala varovanie od nemenovanej tajnej služby v zahraničí.
Vláda na Srí Lanke medzičasom oznámila, že v pondelok večer začne opäť platiť celoštátny zákaz vychádzania.
Podľa agentúry AFP zákaz vychádzania začne platiť v pondelok o 20.00 h miestneho času a bude platiť do utorka 04.00 h miestneho času.
Spojené štáty v pondelok varovali svojich občanov, že teroristické skupiny pokračujú v prípravách na možné útoky na Srí Lanke. Američanov, ktorí sa v tejto krajine nachádzajú, rezort diplomacie USA vyzval na ostražitosť. Upozornil, že "teroristi" môžu zaútočiť bez varovania, a to na miestach vyhľadávaných turistami, v dopravných uzloch, obchodných centrách a v hoteloch, kluboch, reštauráciách či miestach náboženského kultu.
Svojich občanov pred rizikom teroristických útokov na Srí Lanke varovala aj Británia.
Na Srí Lanke začne od polnoci miestneho času platiť výnimočný stav
Srílanská vláda rozhodla, že od polnoci miestneho času začne v krajine platiť výnimočný stav.
Podľa vyhlásenia sa výnimočný stav ako mimoriadne opatrenie zavádza opatrenia v snahe umožniť polícii a zložkám ozbrojených síl - armáde, námorníctvu a letectvu - zaistiť verejnú bezpečnosť. Vyhlásenie výnimočného stavu umožní polícii a armáde zatýkať podozrivé osoby a vyšetrovať ich bez povolenia súdu.
Na snímke žena narieka pred márnicou v Kolombe na Srí Lanke 21. apríla 2019.Foto: TASR/AP
Prezident Maithrípála Siriséna prostredníctvom svojho vyhlásenia požiadal svet o pomoc pri vyšetrovaní útokov a prepojenia ich páchateľov na zahraničie.
Okrem toho prezident vyhlásil na utorok na Srí Lanke štátny smútok za obete nedeľných útokov.
Minister pre ekonomické reformy a verejné zdroje Harša de Silva vo svojom tvíte informoval, že pohreby obetí zaplatí štát. Súčasne prisľúbil vyplatenie kompenzácií pozostalým a renováciu výbuchmi poškodených katolíckych chrámov.
Policajt hliadkuje pred hotelom Shangri-la po výbuchu v Kolombe na Srí Lanke 21. apríla 2019. Foto: TASR/AP
V nedeľu neskoro večer bola ešte neďaleko hlavného letiska v metropole Kolombo objavená rúrková bomba, ktorú zneškodnili vojaci. Bomba obsahovala 50 kilogramov výbušniny, čo by podľa polície stačilo na to, aby spôsobila škody v okolí 400 metrov.
V pondelok medzitým odvolali na Srí Lanke celoštátny zákaz vychádzania, vyhlásený po útokoch na 12 hodín. Ulice metropoly boli ráno prevažne prázdne, väčšina obchodov bola zatvorená, pričom tam hliadkovalo množstvo vojakov a policajtov, píše agentúra AP.
Mnohí Srílančania stoja v radoch pred nemocnicami, aby darovali krv pre zranených v útokoch.
Srílanská polícia podľa AP uviedla, že pri vyšetrovaní preverí aj správy, že spravodajské služby neodhalili možné samovražedné útoky alebo pred takýmito činmi nevarovali. Dvaja srílanskí ministri sa zmienili o takomto možnom zlyhaní s tým, že sa dopočuli o varovaniach pred hrozbou útokov v kostoloch, respektíve samovražedných atentátov namierených voči politikom.
Srí Lanku sužovala občianska vojna aj náboženské incidenty
Od polnoci miestneho času začne na Srí Lanke platiť výnimočný stav. Ide o reakciu vlády na útoky, ktoré sa v metropole Kolombo a okolí odohrali v nedeľu a vyžiadali si najmenej 290 obetí a vyše 500 zranených. Išlo o najhorší teroristický útok v dejinách Srí Lanky.
Táto ostrovná krajina už desaťročia zápasí s vlnami násilia a v rokoch 1983-2009 tam zúrila občianska vojna. Podľa OSN vo vojne a počas následných nepokojov zomrelo 80.000 až 100.000 ľudí.
Na Srí Lanke žije 22 miliónov obyvateľov, z čoho najviac, 70 percent, predstavujú budhisti. Vyše 12 percent tvoria hinduisti, 10 percent moslimovia a viac než sedem percent kresťania.
Zdrojom napätia bol doteraz konflikt medzi väčšinovou populáciou Sinhálcov, ktorí majú budhistické vierovyznanie, a hinduistickou menšinou Tamilov. Sinhálci prišli do krajiny v 6. storočí pred naším letopočtom z oblasti Bengálskeho zálivu. O tri storočia neskôr prišli z Indie Tamilovia, ktorí obývajú sever a východ ostrova.
Kresťanská menšina sa na ostrov dostala s apoštolom Tomášom v roku 52, k väčšiemu rozšíreniu kresťanstva prispel v 16. storočí príchod misionárov z Portugalska.
Vo februári 1948 vyhlásil ostrov nezávislosť od Británie, politickú aj vojenskú moc ovládli Sinhálci. Prvé zrážky medzi nimi a Tamilmi sa začali v roku 1958. V roku 1971 vystúpili Tamilovia s požiadavkou na autonómiu. Neboli spokojní ani s novou ústavou krajiny, ktorá sa v roku 1972 premenovala z Cejlónu na Srí Lanku. Vznikla radikálna povstalecká skupina Tamilskí noví tigri (TNT), ktorá sa v roku 1976 zmenila na Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) a bojovala za úplnú nezávislosť.
V júli 1983 sa začala Prvá ílamská vojna. V roku 1987 India, ktorá v minulosti pomáhala vyzbrojiť LTTE, poslala svoje jednotky do Srí Lanky na pomoc pri napĺňaní mierovej dohody, ktorú medzi znepriatelenými stranami sprostredkovala. Tigre však odmietli zložiť zbrane a v bojoch, ktoré pokračovali ďalšie tri roky, zahynulo aj 1000 indických vojakov.
V roku 1990 indické sily opustili Srí Lanku, začala sa Druhá ílamská vojna. O život v dôsledku konfliktu prišiel v roku 1991 bývalý indický premiér Radžív Gándhí a o dva roky neskôr prezident Srí Lanky Ranasinghe Premadasa.
Tretia ílamská vojna vypukla v roku 1995. Intenzívne boje na severe a východe ostrova trvali ďalších šesť rokov. V roku 2002 sa úlohy sprostredkovateľa ujalo Nórsko.
Po neúspešných rokovaniach o prímerí sa vládne vojská napokon zmocnili území ovládaných Tamilmi. Posledných bojovníkov z LTTE zneškodnila armáda 17. mája 2009. Ďalší deň vláda vyhlásila, že kontroluje celý ostrov a že zabila vodcu LTTE Vellupilaua Pranharkana, čím sa občianska vojna skončila.
Aj po skončení bojov však na Srí Lanke pokračovali nepokoje. Výnimočný stav bol v krajine vyhlásený napríklad od 6. do 18. marca 2018 pre násilnosti medzi väčšinovou sinhálskou komunitou a moslimskou menšinou.
Rovnako zosilnel tlak na kresťanov. Ich baštou je pobrežné mesto Negombo, kde sa k rímskokatolíckej cirkvi hlási 65 percent obyvateľov. Mestu sa hovorí aj Malý Rím pre množstvo kostolov.
V posledných rokoch bolo na Srí Lanke v dôsledku náboženského násilia zničených alebo poškodených 250 cirkevných budov. Doterajšie incidenty sa pripisovali najmä radikálnym budhistickým skupinám. Útoky z nedele 21. apríla 2019 však majú podľa vlády na svedomí radikálni islamisti a nemajú teda priamu spojitosť s občianskou vojnou.
