Bratislava 19. októbra (Teraz.sk) - Podľa niektorých odhadov zahynulo v štyri a pol roka trvajúcej vojne v Sýrii doteraz viac ako 250 tisíc ľudí. Konflikt sa začal vo forme protivládnych protestov a neskôr prerástol do občianskej vojny. Vyše 11 miliónov ľudí bolo donútených opustiť svoje domovy, a to hlavne kvôli bojom medzi vládnymi vojenskými zložkami vernými súčasnému sýrskemu prezidentovi Baššárovi al-Asadovi a medzi tými, ktorí sú proti jeho režimu. Jednou z bojujúcich strán sú aj džihádistickí bojovníci z extrémistickej organizácie Islamský štát (v zahraničí známy pod skratkou IS alebo ISIL).

Postupné eskalovanie napätia

Protesty proti režimu Baššára al - Asada sa vyostrili v marci 2011 v meste Dará na juhu Sýrie. Stalo sa tak po zatknutí a následnom mučení niekoľkých tínedžerov, ktorí namaľovali na stenu školy revolučné slogany. Po tom, ako bezpečnostné zložky začali strieľať do demonštrantov a niekoľkých usmrtili, do ulíc začalo vychádzať stále viac a viac ľudí.

Na rozpustenie davu použili vládne sily donucovacie prostriedky a agresivita protestov následkom toho ďalej narastala. Do júla 2011 nabrali v podstate celonárodný rozmer.

Predstavitelia opozície sa začali postupne vyzbrojovať, utvorili sa povstalecké oddiely, ktoré začali bojovať proti vládnym zložkám o kontrolu miest, dedín a vidieka. Konflikt prerástol do občianskej vojny. V hlavnom meste Sýrie Damask sa začalo bojovať v roku 2012.

Do júna 2013 podľa údajov OSN zahynulo v konflikte približne 90 tisíc ľudí. Ale do augusta 2014 sa tento počet vyšplhal až na 191 tisíc a v auguste 2015 odhaduje OSN a aktivisti počet obetí až na hranici 250 tisíc.

Vo vojne v súčasnosti súperia viac ako dve znepriatelené strany. Sunnitská väčšina bojuje proti šiitskej sekte Alavitov, ktorá podporuje súčasného sýrskeho prezidenta. O nadvládu nad územím Sýrie sa už niekoľko rokov snažia aj bojovníci z Islamského štátu. Ich kruté praktiky vyvolali vojenské zásahy svetových mocností, vrátane USA a ich spojencov od jesene minulého roka a koncom septembra aj Ruska. Konflikt tým získal medzinárodný rozmer.

Foto: TASR/AP

Na vojenský zásah sa odhodlala aj Ruská federácia

Ruský parlament schválil 30. septembra 2015 žiadosť prezidenta Vladimíra Putina na začatie leteckých náletov na území Sýrie. Tie sa následne spustili v priebehu niekoľkých hodín.

Rusko podľa Putina koná „preventívne, aby bojovalo a zničilo militantov a teroristov na územiach, ktoré už okupujú a nečakalo na nich, aby prišli do našich domov.“

Minister obrany Ruska Sergej Šojgu pôvodne vyhlásil, že prvá vlna útokov sa zameriavala výlučne na džihádistickú skupinu Islamský štát (IS), ktorý kontroluje rozsiahle územia v Sýrii a bojuje ako s vládnymi, tak aj s povstaleckými zložkami.

Nasledujúci deň ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov spresnil, že letecké útoky sa zameriavajú na „všetkých teroristov“ v Sýrii, teda nie iba na IS. Zahraničné ministerstvo Ruska označilo správu sýrskej záchrannej organizácie o 33 úmrtiach civilistov v prvý deň útokov za „nepravdivú.“

Ale Spojené štáty americké a ich spojenci vo vojne (konkrétne Francúzsko, Veľká Británia, Saudská Arábia a Katar) upozornili na to, že nálety sa odohrávali na území, kde sa IS nachádza len čiastočne alebo vôbec. Útoky mali byť podľa nich namierené aj na povstalcov podporovaných štátmi Perzského zálivu a západnými mocnosťami.

Títo povstalci postupovali k provincii Lázikíja, ktorá je sídlom sekty Alavitov. Americkí predstavitelia uviedli, že bola zasiahnutá aj prinajmenšom jedna skupina, ktorá bola trénovaná a vyzbrojená americkou CIA (Central Intelligence Agency, Ústredná spravodajská služba).

Ruskí predstavitelia uvádzajú, že intervencia bola schválená samotným Asadom, ktorý listom požiadal prezidenta Putina o vojenskú pomoc. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov povedal, že ciele boli vybrané „v koordinácii“ so sýrskymi zložkami.

Sýrske štátne médiá privítali letecké nálety z 30. septembra a objavili sa správy o oslavách zo strany podporovateľov vlády v provincii Lázikíja. „Oni všetci sú teroristi,“ povedal pre denník Guardian o povstalcoch miestny podnikateľ Saleh al-Tartousi. Podľa neho by s nimi nemali mať ruské vojenské zložky žiadne zľutovanie.

Foto: TASR/AP

Na druhej strane opoziční aktivisti a povstaleckí bojovníci bijú na poplach. Khoodair Khusheif, aktivista v provincii Homs pre denník New York Times uviedol, že „ak tieto nálety budú týmto spôsobom pokračovať, Rusko zabije vyšší počet civilistov ako Baššár Asad za štyri roky.“

Koalícia vedená USA a Rusko majú odlišný pohľad na vojenský zásah

Ruský prezident povedal, že stále verí v politické riešenie konfliktu v Sýrii. Napriek tomu existujú obavy, že ruská intervencia oddiali proces vyjednávaní a diplomatického urovnania vojny.

Podľa amerického ministra obrany Ashtona Cartera je „ruský prístup odsúdený na neúspech.“ Odôvodnil to tým, že podľa neho ruské sily bombardujú každého, kto bojuje proti Asadovi a že „prinajmenšom niektoré časti antiasadovskej opozície patria k politickému prechodu smerujúcemu dopredu.“

Okrem toho varoval, že Rusko „riskuje eskaláciu občianskej vojny v Sýrii a tým aj extrémizmu a nestability, o ktorej Moskva vyhlasuje, že je ňou znepokojená.“ Dodal, že „tento prístup sa rovná prilievaniu benzínu (oleja, pozn. redakcie) do ohňa.“

Prezident Putin je jedným z najdôležitejších medzinárodných podporovateľov prezidenta Asada.
Bližšie väzby medzi oboma štátmi sa nadviazali pred štyrmi desaťročiami a v sýrskom prístave Tartus je vybudovaná posledná námorná základňa Ruska na Blízkom východe. Ruskí predstavitelia zablokovali niekoľko rezolúcií kritických voči Asadovmu režimu v Bezpečnostnej rade OSN a podporili dodávanie zbraní sýrskej armáde. Vyhlásili, že tieto opatrenia neporušujú normy a pravidlá medzinárodného práva.

Foto: TASR/AP

Sýrske vládne zložky v poslednom roku utrpeli niekoľko porážok zo strany povstaleckých síl a Islamského štátu, a tak sa ruský prezident na žiadosť sýrskeho prezidenta rozhodol vojensky zasiahnuť. Na začiatku septembra dorazili na základňu v provincii Lázikíja ruské vojenské lietadlá, útočné helikoptéry, tanky, protilietadlové systémy a stovky vojakov.

Ruskí predstavitelia údajne povedali, že nezamýšľajú držať Asada pri moci, ale jeho vládu vidia ako záštitu proti Islamskému štátu, ktorý kontroluje veľké časti severnej a východnej Sýrie.

Ako odpoveď na otázku v rozhovore pre americkú stanicu CBS, či je cieľom „snaha zachrániť Asadovu administratívu“, Vladimír Putin odpovedal: „Máte pravdu.“ Ruskí predstavitelia veria, že iba prezident Asad a jeho vojsko sú schopné zničiť extrémistov z Islamského štátu.

Možná dohoda USA a Ruska o bezpečnosti vzdušného priestoru v Sýrii

Ruskí predstavitelia obrany uviedli, že sa približujú k dohode so Spojenými štátmi o bezpečnosti vzdušného priestoru v Sýrii. Stalo sa tak potom, ako lietadlá z oboch strán leteli vo vzdialenosti 15 – 30 km od seba a mali dokonca vizuálny kontakt.

Zástupcovia Pentagonu vyhlásili, že „bol urobený pokrok“ v treťom kole rokovaní.

„Pozície na kľúčové nariadenia budúceho dokumentu sa k sebe priblížili,“ uviedlo ministerstvo obrany vo vyhlásení uverejnenom ruskými spravodajskými agentúrami.

Americký predstaviteľ povedal pre agentúru Reuters, že vojenskí predstavitelia z oboch strán dokončujú memorandum o porozumení. To stanoví základné pravidlá leteckej bezpečnosti vo vzdušnom priestore v Sýrii.

Vo svojom vyhlásení predstavitelia Pentagonu opísali rozhovory ako „profesionálne a úzko zamerané na implementáciu špecifických bezpečnostných pravidiel.“

Zdroje:
bbc.com, bbc.com, telepgraph.co.uk, bbc.com