Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa prieskumu až 59 percent opýtaných je za to, aby Scholz a Putin obnovili rozhovory. Len 26 percent respondentov bolo proti a 15 percent neuviedlo odpoveď.
Autor TASR
Berlín 11. októbra (TASR) - Takmer 60 percent Nemcov by uvítalo, ak by spolkový kancelár Olaf Scholz po takmer dvoch rokoch obnovil dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Vyplýva to z nového prieskumu inštitútu pre výskum verejnej mienky YouGov zverejneného v piatok. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
Podľa prieskumu až 59 percent opýtaných je za to, aby Scholz a Putin obnovili rozhovory. Len 26 percent respondentov bolo proti a 15 percent neuviedlo odpoveď.
Vo východnom Nemecku si dialóg oboch lídrov želá až 68 percent respondentov. Odmieta ho 19 percent opýtaných.
Nemecký kancelár opakovane vyzýva na zintenzívnenie diplomatického úsilia na ukončenie ruskej invázie na Ukrajinu a na usporiadanie ďalšieho mierového summitu aj s účasťou Moskvy.
Na prvý mierový summit, ktorý sa uskutočnil v júni vo Švajčiarsku, nebol ruský prezident pozvaný, pripomína DPA.
Scholz a Putin spolu naposledy telefonovali 2. decembra 2022. Nemecký kancelár opakovane vyhlásil, že si vie predstaviť, že opäť nadviaže kontakt s prezidentom Ruska. Špekuluje sa, že telefonát by sa mohol uskutočniť pred summitom skupiny G20, ktorý sa bude konať 18. a 19. novembra v Riu de Janeiro. Zúčastniť sa na ňom má aj Rusko, nie je však jasné, či príde aj Putin.
Nemci sú rozdelení aj v otázke, či by sa Ukrajina mala vzdať časti svojho územia v záujme mieru s Ruskom.
Približne 39 percent respondentov tvrdí, že Ukrajina by sa nemala vzdať "ani centimetra" svojho územia. Ale 22 percent si myslí, že Kyjev by mal zrieknuť ukrajinského polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Ďalších 23 percent tvrdí, že Ukrajina by sa okrem Krymu mala vzdať aj oblastí, ktoré Rusko okupuje od začiatku svojej invázie na Ukrajinu. Za to, aby sa Ukrajina vzdala častí svojho územia, je spolu 45 percent respondentov.
Nezhody sú aj v tom, či má Západ povoliť Kyjevu používanie zbraní s dlhým dosahom na údery na ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska. Z opýtaných je 42 percent za a 43 percent proti.
Spojené štáty a Británia už Ukrajine dodávajú svoje rakety ATACMS a Storm Shadow s dlhým dosahom. Nemecko však opakovane odmietlo Ukrajine poslať svoje rakety dlhého doletu Taurus. Scholz toto stanovisko Berlína v septembri potvrdil.
Podľa prieskumu až 59 percent opýtaných je za to, aby Scholz a Putin obnovili rozhovory. Len 26 percent respondentov bolo proti a 15 percent neuviedlo odpoveď.
Vo východnom Nemecku si dialóg oboch lídrov želá až 68 percent respondentov. Odmieta ho 19 percent opýtaných.
Nemecký kancelár opakovane vyzýva na zintenzívnenie diplomatického úsilia na ukončenie ruskej invázie na Ukrajinu a na usporiadanie ďalšieho mierového summitu aj s účasťou Moskvy.
Na prvý mierový summit, ktorý sa uskutočnil v júni vo Švajčiarsku, nebol ruský prezident pozvaný, pripomína DPA.
Scholz a Putin spolu naposledy telefonovali 2. decembra 2022. Nemecký kancelár opakovane vyhlásil, že si vie predstaviť, že opäť nadviaže kontakt s prezidentom Ruska. Špekuluje sa, že telefonát by sa mohol uskutočniť pred summitom skupiny G20, ktorý sa bude konať 18. a 19. novembra v Riu de Janeiro. Zúčastniť sa na ňom má aj Rusko, nie je však jasné, či príde aj Putin.
Nemci sú rozdelení aj v otázke, či by sa Ukrajina mala vzdať časti svojho územia v záujme mieru s Ruskom.
Približne 39 percent respondentov tvrdí, že Ukrajina by sa nemala vzdať "ani centimetra" svojho územia. Ale 22 percent si myslí, že Kyjev by mal zrieknuť ukrajinského polostrova Krym, ktorý Moskva anektovala v roku 2014. Ďalších 23 percent tvrdí, že Ukrajina by sa okrem Krymu mala vzdať aj oblastí, ktoré Rusko okupuje od začiatku svojej invázie na Ukrajinu. Za to, aby sa Ukrajina vzdala častí svojho územia, je spolu 45 percent respondentov.
Nezhody sú aj v tom, či má Západ povoliť Kyjevu používanie zbraní s dlhým dosahom na údery na ciele hlboko vo vnútrozemí Ruska. Z opýtaných je 42 percent za a 43 percent proti.
Spojené štáty a Británia už Ukrajine dodávajú svoje rakety ATACMS a Storm Shadow s dlhým dosahom. Nemecko však opakovane odmietlo Ukrajine poslať svoje rakety dlhého doletu Taurus. Scholz toto stanovisko Berlína v septembri potvrdil.
