Tri inštitúcie vykonali prieskum od januára do marca prostredníctvom medzi 622 odborníkmi z partnerských organizácií z 37 krajín a následne uskutočnili rozhovory so 48 expertmi z 24 krajín.
Autor TASR
Berlín 8. júla (TASR) – Cudzinci sú čoraz viac znepokojení nárastom rasistických nálad v Nemecku. Vyplýva to zo spoločného prieskumu troch inštitúcií pôsobiacich vo sfére kultúry a rozvoja, informovala vo štvrtok agentúra DPA.
„Populistické a extrémistické tendencie sú v Nemecku na vzostupe - o žiadnej inej rizikovej oblasti sa v zahraničí nediskutuje toľkými rozličnými spôsobmi," uvádza sa v štúdii, ktorá skúmala vnímanie Nemecka cudzincami v časoch koronavírusovej krízy. Jej autormi sú Goetheho inštitút, Nemecká spoločnosť pre medzinárodnú spoluprácu (GIZ) a Nemecká akademická výmenná služba (DAAD).
Účastníci prieskumu uviedli, že počas pobytu v Nemecku zažívali „menej tolerancie a priateľskosti". "Narastal v nich pocit, že nie sú vítaní," píšu autori prieskumu. Tieto prejavy podľa respondentov súvisia s obavami a sociálnym napätím v nemeckej spoločnosti týkajúcimi sa straty zamestnania či ohrozenia vlastnej identity.
Za negatívum považujú respondenti i to, že Nemecko sa podľa nich nedostatočne vyrovnalo so svojou koloniálnou minulosťou. Krajinu však považujú za stabilnú demokraciu a vnímajú ju ako ekonomickú veľmoc v rámci EÚ.
Čo sa týka zvládania pandémie COVID-19 účastníci prieskumu označili postup vlády v Berlíne počas prvej vlny za prevažne účinný. Pozitívne hodnotili solidaritu s inými krajinami, ktorých zdravotnícke systémy sa ocitli na pokraji kolapsu. V období druhej vlny však kritizovali nedostatočnú disciplínu obyvateľstva a problémy pri zaobstarávaní vakcín, v logistike a organizácii očkovacej kampane.
Tri uvedené inštitúcie vykonali prieskum od januára do marca prostredníctvom online dotazníka medzi 622 odborníkmi z partnerských organizácií z 37 krajín a následne uskutočnili rozhovory so 48 expertmi z 24 krajín.
„Populistické a extrémistické tendencie sú v Nemecku na vzostupe - o žiadnej inej rizikovej oblasti sa v zahraničí nediskutuje toľkými rozličnými spôsobmi," uvádza sa v štúdii, ktorá skúmala vnímanie Nemecka cudzincami v časoch koronavírusovej krízy. Jej autormi sú Goetheho inštitút, Nemecká spoločnosť pre medzinárodnú spoluprácu (GIZ) a Nemecká akademická výmenná služba (DAAD).
Účastníci prieskumu uviedli, že počas pobytu v Nemecku zažívali „menej tolerancie a priateľskosti". "Narastal v nich pocit, že nie sú vítaní," píšu autori prieskumu. Tieto prejavy podľa respondentov súvisia s obavami a sociálnym napätím v nemeckej spoločnosti týkajúcimi sa straty zamestnania či ohrozenia vlastnej identity.
Za negatívum považujú respondenti i to, že Nemecko sa podľa nich nedostatočne vyrovnalo so svojou koloniálnou minulosťou. Krajinu však považujú za stabilnú demokraciu a vnímajú ju ako ekonomickú veľmoc v rámci EÚ.
Čo sa týka zvládania pandémie COVID-19 účastníci prieskumu označili postup vlády v Berlíne počas prvej vlny za prevažne účinný. Pozitívne hodnotili solidaritu s inými krajinami, ktorých zdravotnícke systémy sa ocitli na pokraji kolapsu. V období druhej vlny však kritizovali nedostatočnú disciplínu obyvateľstva a problémy pri zaobstarávaní vakcín, v logistike a organizácii očkovacej kampane.
Tri uvedené inštitúcie vykonali prieskum od januára do marca prostredníctvom online dotazníka medzi 622 odborníkmi z partnerských organizácií z 37 krajín a následne uskutočnili rozhovory so 48 expertmi z 24 krajín.