Výskum sa zameral aj na oblasť liečby zdravotných následkov sexualizovaného násilia, akými sú chronické ochorenia, dôsledky na reprodukčné zdravie, zranenia aj psychické následky.
Autor TASR
Praha 22. februára (TASR) - S určitou formou sexualizovaného násilia sa v Česku stretlo takmer 60 percent žien a konkrétne so znásilnením každá piata. Celkovo 76 percent obetí uviedlo, že to na ne malo nejaké dôsledky. Vyplýva to z analýzy spoločnosti proFem, ktorá prieskum realizovala v spolupráci s agentúrou MindBridge Consulting a.s., informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"Podľa výskumu sa s nejakou formou sexualizovaného násilia stretlo 58 percent žien. Konkrétne so znásilnením každý piata žena (20 percent). Sedemdesiatšesť percent obetí znásilnenia uviedlo dôsledky na svoje psychické alebo fyzické zdravie, vzťahy, štúdium, prácu či dokonca život ohrozujúce dôsledky," uvádza analýza. Zo žien, ktoré znásilnenie zažili pred 15. rokom života, označilo negatívne následky na svoj život 93 percent z nich.
Výskum sa zameral aj na oblasť liečby zdravotných následkov sexualizovaného násilia, akými sú chronické ochorenia, dôsledky na reprodukčné zdravie, zranenia aj psychické následky. "Ročné náklady z verejného zdravotného poistenia na túto liečbu sú 2,3 miliardy korún," uvádza proFem. Táto čiastka nezahŕňa vlastné výdavky obetí napríklad na úhradu liečiv. Ročne liečbu podľa výsledkov prieskumu vyhľadá viac než 120.000 žien.
Najväčšiu časť, viac než 1,7 miliardy korún, predstavujú podľa analýzy náklady na liečbu psychických následkov. Z výskumu tiež vyplynulo, že 32 percent žien lekársku pomoc nevyhľadalo, aj keď ju potrebovali.
Podľa splnomocnenkyne českej vlády pre ľudské práva Kláry Šimáčkovej Laurenčíkovej analýza ukázala, že náklady spojené so sexualizovaným násilím sú enormné. Považuje za kľúčové, aby vláda zaistila dostatok financií na prevenciu a dostupnosť špecializovaných služieb pre obete. "Zásadné je tiež vzdelávať všetky profesie, ktoré prichádzajú do kontaktu s obeťami tak, aby sa zabránilo ich ďalšej traumatizácii," dodala.
Spoločnosť proFem zverejnila výsledky prieskumu symbolicky vo štvrtok pri príležitosti Európskeho dňa obetí trestných činov. Chcela tým upozorniť na závažnosť sexualizovaného násilia. Do reprezentatívneho prieskumu za zapojilo 5042 žien vo veku od 18 do 65 rokov.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
"Podľa výskumu sa s nejakou formou sexualizovaného násilia stretlo 58 percent žien. Konkrétne so znásilnením každý piata žena (20 percent). Sedemdesiatšesť percent obetí znásilnenia uviedlo dôsledky na svoje psychické alebo fyzické zdravie, vzťahy, štúdium, prácu či dokonca život ohrozujúce dôsledky," uvádza analýza. Zo žien, ktoré znásilnenie zažili pred 15. rokom života, označilo negatívne následky na svoj život 93 percent z nich.
Výskum sa zameral aj na oblasť liečby zdravotných následkov sexualizovaného násilia, akými sú chronické ochorenia, dôsledky na reprodukčné zdravie, zranenia aj psychické následky. "Ročné náklady z verejného zdravotného poistenia na túto liečbu sú 2,3 miliardy korún," uvádza proFem. Táto čiastka nezahŕňa vlastné výdavky obetí napríklad na úhradu liečiv. Ročne liečbu podľa výsledkov prieskumu vyhľadá viac než 120.000 žien.
Najväčšiu časť, viac než 1,7 miliardy korún, predstavujú podľa analýzy náklady na liečbu psychických následkov. Z výskumu tiež vyplynulo, že 32 percent žien lekársku pomoc nevyhľadalo, aj keď ju potrebovali.
Podľa splnomocnenkyne českej vlády pre ľudské práva Kláry Šimáčkovej Laurenčíkovej analýza ukázala, že náklady spojené so sexualizovaným násilím sú enormné. Považuje za kľúčové, aby vláda zaistila dostatok financií na prevenciu a dostupnosť špecializovaných služieb pre obete. "Zásadné je tiež vzdelávať všetky profesie, ktoré prichádzajú do kontaktu s obeťami tak, aby sa zabránilo ich ďalšej traumatizácii," dodala.
Spoločnosť proFem zverejnila výsledky prieskumu symbolicky vo štvrtok pri príležitosti Európskeho dňa obetí trestných činov. Chcela tým upozorniť na závažnosť sexualizovaného násilia. Do reprezentatívneho prieskumu za zapojilo 5042 žien vo veku od 18 do 65 rokov.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)