V súvislosti s vojnou na Ukrajine zaznamenala nemecká polícia dosiaľ okolo 500 politicky motivovaných trestných činov.
Autor TASR
Berlín 16. marca (TASR) - Vojenského ohrozenia Nemecka zo strany Ruskej federácie sa obávajú tri štvrtiny Nemcov. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky projektu Nemecko-poľský barometer. TASR informuje na základe stredajšej správy agentúry DPA.
Zatiaľ čo v roku 2015, čiže rok po anexii ukrajinského polostrova Krym Ruskom, uviedlo 41 percent respondentov, že má strach z prípadného ruského útoku na Nemecko, vo februári tohto roku, krátko predtým, než Moskva spustila na Ukrajine rozsiahlu ofenzívu, ich počet vzrástol na 55 percent. V marci takéto obavy pociťovalo už 74 percent opýtaných.
V Poľsku na rozdiel od Nemecka panujú obavy z ohrozenia ruskou armádou už dlho. V rovnakom časovom rozmedzí sa od roku 2015 do súčasnosti zvýšil podiel ľudí, ktorí majú strach pred Ruskom zo 76 na 79 percent.
Prieskum inštitútu Kantar Public prebiehal on-line na reprezentatívnej vzorke po 1000 respondentov z Poľska a z Nemecka vo veku 18–75 rokov v termínoch 14.–22. februára a 4.–8. marca.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine zaznamenala nemecká polícia dosiaľ okolo 500 politicky motivovaných trestných činov. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na účastníkov stredajšieho zasadnutia výboru Spolkového snemu pre vnútorné záležitosti. Demonštrácie proti ruskej agresívnej ofenzíve majú však naďalej pokojný priebeh, uvádzajú nemecké bezpečnostné zložky.
Ako priblížil hovorca rezortu vnútra, od začiatku vojny boli Spolkovému kriminálnemu úradu (BKA) hlásené trestné činy súvisiace s nepriateľským postojom voči Rusku, ako aj voči Ukrajine. Definitívnu motiváciu týchto činov však zatiaľ nie je možné objasniť. Hovorca v tomto kontexte tiež varoval pred možnými dezinformáciami, keďže Moskva už roky využíva naratív Západu, ktorý je údajne nepriateľský voči Rusku.
V Nemecku došlo k viacerým incidentom: v berlínskej štvrti Charlottenburg napríklad páchatelia hádzali fľaše do okien ruského ortodoxného kostola, v budove ktorého boli v tom čase podľa polície ubytovaní aj utečenci z Ukrajiny. V meste Krefeld v Severnom Porýní-Vestfálsku zase niekto zapálil auto rodiny ukrajinských utečencov. Požiar bol založený aj na súkromnej nemecko-ruskej škole v berlínskej štvrti Marzahn. Vo všetkých týchto prípadoch polícia pracuje s prípadným politickým motívom činu.
Nemecké ministerstvo vnútra uviedlo, že v spojitosti s vojnou na Ukrajine hlásila polícia dosiaľ prevažne poškodenia majetku, urážky, vyhrážky a v ojedinelých prípadoch aj ublíženie na zdraví.
Zatiaľ čo v roku 2015, čiže rok po anexii ukrajinského polostrova Krym Ruskom, uviedlo 41 percent respondentov, že má strach z prípadného ruského útoku na Nemecko, vo februári tohto roku, krátko predtým, než Moskva spustila na Ukrajine rozsiahlu ofenzívu, ich počet vzrástol na 55 percent. V marci takéto obavy pociťovalo už 74 percent opýtaných.
V Poľsku na rozdiel od Nemecka panujú obavy z ohrozenia ruskou armádou už dlho. V rovnakom časovom rozmedzí sa od roku 2015 do súčasnosti zvýšil podiel ľudí, ktorí majú strach pred Ruskom zo 76 na 79 percent.
Prieskum inštitútu Kantar Public prebiehal on-line na reprezentatívnej vzorke po 1000 respondentov z Poľska a z Nemecka vo veku 18–75 rokov v termínoch 14.–22. februára a 4.–8. marca.
V súvislosti s vojnou na Ukrajine zaznamenala nemecká polícia dosiaľ okolo 500 politicky motivovaných trestných činov. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na účastníkov stredajšieho zasadnutia výboru Spolkového snemu pre vnútorné záležitosti. Demonštrácie proti ruskej agresívnej ofenzíve majú však naďalej pokojný priebeh, uvádzajú nemecké bezpečnostné zložky.
Ako priblížil hovorca rezortu vnútra, od začiatku vojny boli Spolkovému kriminálnemu úradu (BKA) hlásené trestné činy súvisiace s nepriateľským postojom voči Rusku, ako aj voči Ukrajine. Definitívnu motiváciu týchto činov však zatiaľ nie je možné objasniť. Hovorca v tomto kontexte tiež varoval pred možnými dezinformáciami, keďže Moskva už roky využíva naratív Západu, ktorý je údajne nepriateľský voči Rusku.
V Nemecku došlo k viacerým incidentom: v berlínskej štvrti Charlottenburg napríklad páchatelia hádzali fľaše do okien ruského ortodoxného kostola, v budove ktorého boli v tom čase podľa polície ubytovaní aj utečenci z Ukrajiny. V meste Krefeld v Severnom Porýní-Vestfálsku zase niekto zapálil auto rodiny ukrajinských utečencov. Požiar bol založený aj na súkromnej nemecko-ruskej škole v berlínskej štvrti Marzahn. Vo všetkých týchto prípadoch polícia pracuje s prípadným politickým motívom činu.
Nemecké ministerstvo vnútra uviedlo, že v spojitosti s vojnou na Ukrajine hlásila polícia dosiaľ prevažne poškodenia majetku, urážky, vyhrážky a v ojedinelých prípadoch aj ublíženie na zdraví.