Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa prieskumu sa 56 percent Európanov domnieva, že EÚ by mala mať viac finančných prostriedkov na prekonanie dôsledkov pandémie nového koronavírusu.
Autor TASR
Brusel 14. júla (TASR) - EÚ by mala dať viac financií na prekonanie dôsledkov pandémie nového koronavírusu. Myslí si to 56 percent respondentov najnovšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý si objednal Európsky parlament (EP).
Podľa výsledkov prieskumu, ktorý sa uskutočnil v druhej polovici júna 2020, si 68 percent Európanov želá silnejšiu pozíciu EÚ v boji proti koronakríze. Rovnaký postoj má aj 64 percent Slovákov. Viac než polovica respondentov v EÚ (56 percent) sa domnieva, že si to vyžaduje viac finančných prostriedkov pre Úniu, ktoré by mali byť využité hlavne na riešenie dôsledkov pandémie na sektor zdravotníctva a hospodárstva. Súhlasí s tým aj 47 percent Slovákov.
Prieskum naznačil, že 53 percent respondentov je nespokojných s úrovňou solidarity, akú si počas pandémie prejavovali členské štáty EÚ. Miera spokojnosti v tejto oblasti však na úrovni EÚ vzrástla od apríla o 5 percentuálnych bodov. Na Slovensku vyjadrilo spokojnosť s mierou vzájomnej solidarity členských štátov 51 percent opýtaných.
Traja zo štyroch občanov (76 percent v celej EÚ a 73 percent na Slovensku), počuli o rôznych opatreniach navrhnutých Úniou v rámci boja proti dôsledkom pandémie. Opatrenia v celej EÚ pozná až 36 percent z respondentov, na Slovensku to bolo 27 percent respondentov. Spomedzi tých, ktorí počuli o opatreniach proti pandémii, je s nimi v priemere spokojných 49 percent Európanov a až 56 percent Slovákov. Potvrdzuje to rastúcu podporu verejnosti pre navrhované opatrenia, z ktorých mnohé sa ešte len budú realizovať.
Približne dve tretiny opýtaných (68 percent) súhlasia s tým, že EÚ by mala mať viac právomocí na riešenie kríz, ako je pandémia SARS-COV-2. Najväčšiu podporu má posilnenie kompetencií EÚ v súvislosti so zdravotnými opatreniami medzi obyvateľmi Portugalska a Luxemburska (87 percent), na Cypre (85 percent), Malte (84 percent), v Estónsku (81 percent), Írsku (79 percent), Taliansku a Grécku (78 percent) a potom v Rumunsku (77 percent) a Španielsku (75 percent).
Podľa prieskumu sa 56 percent Európanov domnieva, že EÚ by mala mať viac finančných prostriedkov na prekonanie dôsledkov pandémie nového koronavírusu. V 15 členských štátoch EÚ s tým súhlasí absolútna väčšina respondentov, a to najmä v Grécku (79 percent), na Cypre (74 percent), v Španielsku a Portugalsku (71 percent).
Na otázku o oblastiach politiky, v ktorých by sa mal zvýšený rozpočet EÚ využiť, uviedlo 55 percent občanov EÚ ako prioritu verejné zdravie, pričom túto oblasť na prvé miesto zaradili respondenti v 17 členských štátoch EÚ. Po verejnom zdraví v zozname priorít nasleduje hospodárska obnova a nové príležitosti pre podniky, zamestnanosť a sociálne otázky a boj proti zmene klímy. Na Slovensku (63 percent), ale aj v Chorvátsku a vo Fínsku, boli najskloňovanejšími oblasťami zamestnanosť a sociálne otázky.
Mapovanie nálad občanov EÚ v súvislosti s koronakrízou upozornilo, že 57 percent Európanov má osobné finančné problémy. Väčšina z nich ako príčiny uvádza straty príjmov, čo je hlavný problém v 21 členských štátoch (najviac v Maďarsku, Španielsku, Bulharsku a Grécku). Na Slovensku uviedlo 32 percent účastníkov prieskumu, že museli siahnuť na svoje osobné úspory, pričom 27 percent Slovákov deklarovalo stratu príjmu a 22 percent počas pandémie prišlo čiastočne alebo úplne o prácu.
Prieskum uskutočnila spoločnosť Kantar v období medzi 11. a 29. júnom 2020 na vzorke 24.798 respondentov vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskum sa konal online, s výnimkou Malty a Cypru, kde prebehol telefonicky. Reprezentatívnosť vzorky bola zabezpečená kvótami pre pohlavie, vek a daný región.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Podľa výsledkov prieskumu, ktorý sa uskutočnil v druhej polovici júna 2020, si 68 percent Európanov želá silnejšiu pozíciu EÚ v boji proti koronakríze. Rovnaký postoj má aj 64 percent Slovákov. Viac než polovica respondentov v EÚ (56 percent) sa domnieva, že si to vyžaduje viac finančných prostriedkov pre Úniu, ktoré by mali byť využité hlavne na riešenie dôsledkov pandémie na sektor zdravotníctva a hospodárstva. Súhlasí s tým aj 47 percent Slovákov.
Prieskum naznačil, že 53 percent respondentov je nespokojných s úrovňou solidarity, akú si počas pandémie prejavovali členské štáty EÚ. Miera spokojnosti v tejto oblasti však na úrovni EÚ vzrástla od apríla o 5 percentuálnych bodov. Na Slovensku vyjadrilo spokojnosť s mierou vzájomnej solidarity členských štátov 51 percent opýtaných.
Traja zo štyroch občanov (76 percent v celej EÚ a 73 percent na Slovensku), počuli o rôznych opatreniach navrhnutých Úniou v rámci boja proti dôsledkom pandémie. Opatrenia v celej EÚ pozná až 36 percent z respondentov, na Slovensku to bolo 27 percent respondentov. Spomedzi tých, ktorí počuli o opatreniach proti pandémii, je s nimi v priemere spokojných 49 percent Európanov a až 56 percent Slovákov. Potvrdzuje to rastúcu podporu verejnosti pre navrhované opatrenia, z ktorých mnohé sa ešte len budú realizovať.
Približne dve tretiny opýtaných (68 percent) súhlasia s tým, že EÚ by mala mať viac právomocí na riešenie kríz, ako je pandémia SARS-COV-2. Najväčšiu podporu má posilnenie kompetencií EÚ v súvislosti so zdravotnými opatreniami medzi obyvateľmi Portugalska a Luxemburska (87 percent), na Cypre (85 percent), Malte (84 percent), v Estónsku (81 percent), Írsku (79 percent), Taliansku a Grécku (78 percent) a potom v Rumunsku (77 percent) a Španielsku (75 percent).
Podľa prieskumu sa 56 percent Európanov domnieva, že EÚ by mala mať viac finančných prostriedkov na prekonanie dôsledkov pandémie nového koronavírusu. V 15 členských štátoch EÚ s tým súhlasí absolútna väčšina respondentov, a to najmä v Grécku (79 percent), na Cypre (74 percent), v Španielsku a Portugalsku (71 percent).
Na otázku o oblastiach politiky, v ktorých by sa mal zvýšený rozpočet EÚ využiť, uviedlo 55 percent občanov EÚ ako prioritu verejné zdravie, pričom túto oblasť na prvé miesto zaradili respondenti v 17 členských štátoch EÚ. Po verejnom zdraví v zozname priorít nasleduje hospodárska obnova a nové príležitosti pre podniky, zamestnanosť a sociálne otázky a boj proti zmene klímy. Na Slovensku (63 percent), ale aj v Chorvátsku a vo Fínsku, boli najskloňovanejšími oblasťami zamestnanosť a sociálne otázky.
Mapovanie nálad občanov EÚ v súvislosti s koronakrízou upozornilo, že 57 percent Európanov má osobné finančné problémy. Väčšina z nich ako príčiny uvádza straty príjmov, čo je hlavný problém v 21 členských štátoch (najviac v Maďarsku, Španielsku, Bulharsku a Grécku). Na Slovensku uviedlo 32 percent účastníkov prieskumu, že museli siahnuť na svoje osobné úspory, pričom 27 percent Slovákov deklarovalo stratu príjmu a 22 percent počas pandémie prišlo čiastočne alebo úplne o prácu.
Prieskum uskutočnila spoločnosť Kantar v období medzi 11. a 29. júnom 2020 na vzorke 24.798 respondentov vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskum sa konal online, s výnimkou Malty a Cypru, kde prebehol telefonicky. Reprezentatívnosť vzorky bola zabezpečená kvótami pre pohlavie, vek a daný región.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
