Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum sa uskutočnil 6.-9. novembra na vzorke 1987 registrovaných voličov, pričom štatistická odchýlka predstavovala dve percentá.
Autor TASR
Washington 11. novembra (TASR) - Sedemdesiat percent republikánskych voličov v Spojených štátoch si myslí, že americké prezidentské voľby neboli "slobodné a spravodlivé", a to napriek tomu, že nijaké volebné podvody či manipulácie neboli potvrdené. Vyplýva to z nového prieskumu verejnej mienky spoločností Politico/Morning Consult, o ktorého výsledkoch informoval v stredu denník The Guardian.
Ide o masívny pokles dôvery republikánskych voličov vo volebný systém, píše britský denník, ktorý poukazuje na to, že v prieskume pred voľbami takto uvažovalo len 35 percent republikánov. Naopak, v radoch demokratických voličov sa takáto dôvera zvýšila, a to z 52 na 90 percent.
Spomedzi republikánov, ktorí tvrdili, že voľby neboli spravodlivé, až 78 percent uviedlo, že rozsiahle volebné podvody spôsobilo korešpondenčné hlasovanie a podľa 72 percent z nich došlo k manipulácii s hlasovacími lístkami.
To, že voľby pomohli demokratickému kandidátovi Joeovi Bidenovi, povedalo v prieskume 84 percent republikánov. Zatiaľ čo výsledky považovalo pred volebným dňom (3. novembra) za nespoľahlivé 18 percent republikánov, ich počet stúpol na 64 percent. Výsledkom volieb naopak dôverovalo 86 percent demokratov.
Za mimoriadne sporné pokladali republikáni výsledky volieb najmä v tzv. nerozhodnutých štátoch - predovšetkým v Pensylvánii -, kde sčítavanie hlasov trvalo štyri dni a následne tam bol za víťaza vyhlásený Biden, ktorý si ziskom Pensylvánie zaistil väčšinu hlasov voliteľov a stal sa tak novozvoleným prezidentom USA. Výsledkom volieb v tomto štáte nedôverovalo 62 percent republikánov a len osem percent demokratov. Podobnú nedôveru vyslovili republikáni aj vo Wisconsine, Nevade, Georgii a Arizone.
Názory republikánov sa rozchádzali v otázke, či dôjde k prehodnoteniu volebného víťaza v dôsledku právnych krokov, ktoré podnikol úradujúci prezident Donald Trump. To, že dôjde k zmene výsledkov, uviedlo 38 percent republikánov; 45 percent zase tvrdilo, že sa to podľa nich nestane.
Prieskum sa uskutočnil 6.-9. novembra na vzorke 1987 registrovaných voličov, pričom štatistická odchýlka predstavovala dve percentá. Väčšina obdobných telefonických prieskumov sa konala po tom, čo médiá za víťaza vyhlásili Joea Bidena.
Ide o masívny pokles dôvery republikánskych voličov vo volebný systém, píše britský denník, ktorý poukazuje na to, že v prieskume pred voľbami takto uvažovalo len 35 percent republikánov. Naopak, v radoch demokratických voličov sa takáto dôvera zvýšila, a to z 52 na 90 percent.
Spomedzi republikánov, ktorí tvrdili, že voľby neboli spravodlivé, až 78 percent uviedlo, že rozsiahle volebné podvody spôsobilo korešpondenčné hlasovanie a podľa 72 percent z nich došlo k manipulácii s hlasovacími lístkami.
To, že voľby pomohli demokratickému kandidátovi Joeovi Bidenovi, povedalo v prieskume 84 percent republikánov. Zatiaľ čo výsledky považovalo pred volebným dňom (3. novembra) za nespoľahlivé 18 percent republikánov, ich počet stúpol na 64 percent. Výsledkom volieb naopak dôverovalo 86 percent demokratov.
Za mimoriadne sporné pokladali republikáni výsledky volieb najmä v tzv. nerozhodnutých štátoch - predovšetkým v Pensylvánii -, kde sčítavanie hlasov trvalo štyri dni a následne tam bol za víťaza vyhlásený Biden, ktorý si ziskom Pensylvánie zaistil väčšinu hlasov voliteľov a stal sa tak novozvoleným prezidentom USA. Výsledkom volieb v tomto štáte nedôverovalo 62 percent republikánov a len osem percent demokratov. Podobnú nedôveru vyslovili republikáni aj vo Wisconsine, Nevade, Georgii a Arizone.
Názory republikánov sa rozchádzali v otázke, či dôjde k prehodnoteniu volebného víťaza v dôsledku právnych krokov, ktoré podnikol úradujúci prezident Donald Trump. To, že dôjde k zmene výsledkov, uviedlo 38 percent republikánov; 45 percent zase tvrdilo, že sa to podľa nich nestane.
Prieskum sa uskutočnil 6.-9. novembra na vzorke 1987 registrovaných voličov, pričom štatistická odchýlka predstavovala dve percentá. Väčšina obdobných telefonických prieskumov sa konala po tom, čo médiá za víťaza vyhlásili Joea Bidena.
