Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nežnú revolúciu v roku 1989 Česi hodnotia najpozitívnejšie zo všetkých vybraných udalostí v histórii.
Autor TASR
Praha 11. novembra (TASR) - Zmena politického režimu, ktorá nastala po Nežnej revolúcii v roku 1989, stála podľa 75 percent Čechov za to aj pri zvážení všetkých aspektov vývoja. Je to najvyššie číslo od začiatku porovnateľných meraní v roku 1999. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM), ktoré je súčasťou Sociologického ústavu Akadémie vied (AV) ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Nežnú revolúciu v roku 1989 Česi hodnotia najpozitívnejšie zo všetkých vybraných udalostí v histórii. Kladne ju vníma 68 percent ľudí, pričom ako jednoznačne pozitívnu ju najčastejšie hodnotia ľudia mladší než 40 rokov. Podobne pozitívne Česi vnímajú aj prvú Československú republiku či vstup ČR do NATO. Naopak, najhoršie hodnotia obdobie Protektorátu Čechy a Morava či február roku 1948.
Hodnotenie Nežnej revolúcie sa zlepšuje so zvyšujúcim sa dokončeným vzdelaním respondenta, s jeho rastúcim príjmom, zlepšujúcim sa hodnotením vlastnej životnej úrovne či rastúcou spokojnosťou so súčasnou politickou situáciou v Česku. Pozitívnejšie november hodnotia tiež tí, ktorí sa zaraďujú k pravici či k pravému stredu. Ľudia hlásiaci sa k ľavému stredu sú v hodnotení skôr neutrálni a pri ľavičiaroch sa zvyšuje podiel negatívnych reakcií. Aj v tejto skupine však prevláda kladné hodnotenie.
S výnimkou sociálnych istôt a bezpečnosti občanov považujú Česi súčasné pomery za prevažne lepšie než pred novembrom 1989. Najviac ocenili lepšie možnosti vycestovať do zahraničia (77 percent) či lepší prístup k vzdelaniu (62 percent). Celkové pomery sú podľa 43 percent opýtaných lepšie dnes, podľa 16 percent ľudí boli lepšie pred revolúciou a 37 percent si myslí, že sú podobné.
Zmenou režimu podľa 85 percent respondentov získali najmä podnikatelia, okrem nich tiež disidenti a inteligencia. Naopak, stratili hlavne komunistickí funkcionári, ale aj robotníci, poľnohospodári či "pracovití slušní a poctiví ľudia". Na otázku, či pri zvážení všetkých aspektov vývoja stála politická zmena v roku 1989 za to, odpovedalo 75 percent ľudí kladne, čo je najviac od začiatku meraní v roku 1999.
Do prieskumu, ktorý sa uskutočnil od 10. júna do 27. augusta tohto roka, sa zapojilo 922 ľudí.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Nežnú revolúciu v roku 1989 Česi hodnotia najpozitívnejšie zo všetkých vybraných udalostí v histórii. Kladne ju vníma 68 percent ľudí, pričom ako jednoznačne pozitívnu ju najčastejšie hodnotia ľudia mladší než 40 rokov. Podobne pozitívne Česi vnímajú aj prvú Československú republiku či vstup ČR do NATO. Naopak, najhoršie hodnotia obdobie Protektorátu Čechy a Morava či február roku 1948.
Hodnotenie Nežnej revolúcie sa zlepšuje so zvyšujúcim sa dokončeným vzdelaním respondenta, s jeho rastúcim príjmom, zlepšujúcim sa hodnotením vlastnej životnej úrovne či rastúcou spokojnosťou so súčasnou politickou situáciou v Česku. Pozitívnejšie november hodnotia tiež tí, ktorí sa zaraďujú k pravici či k pravému stredu. Ľudia hlásiaci sa k ľavému stredu sú v hodnotení skôr neutrálni a pri ľavičiaroch sa zvyšuje podiel negatívnych reakcií. Aj v tejto skupine však prevláda kladné hodnotenie.
S výnimkou sociálnych istôt a bezpečnosti občanov považujú Česi súčasné pomery za prevažne lepšie než pred novembrom 1989. Najviac ocenili lepšie možnosti vycestovať do zahraničia (77 percent) či lepší prístup k vzdelaniu (62 percent). Celkové pomery sú podľa 43 percent opýtaných lepšie dnes, podľa 16 percent ľudí boli lepšie pred revolúciou a 37 percent si myslí, že sú podobné.
Zmenou režimu podľa 85 percent respondentov získali najmä podnikatelia, okrem nich tiež disidenti a inteligencia. Naopak, stratili hlavne komunistickí funkcionári, ale aj robotníci, poľnohospodári či "pracovití slušní a poctiví ľudia". Na otázku, či pri zvážení všetkých aspektov vývoja stála politická zmena v roku 1989 za to, odpovedalo 75 percent ľudí kladne, čo je najviac od začiatku meraní v roku 1999.
Do prieskumu, ktorý sa uskutočnil od 10. júna do 27. augusta tohto roka, sa zapojilo 922 ľudí.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
