Kosovský najvyšší predstaviteľ Thaci sa návrhom predloženým do parlamentu v Prištine pred troma dňami pokúsil dosiahnuť tento cieľ inou cestou, ktorá vyžaduje iba nadpolovičnú podporu zákonodarcov.
Autor TASR
Priština 10. marca (TASR) - Kosovský premiér Isa Mustafa sa dnes dištancoval od návrhu prezidenta Hashima Thaciho, v zmysle ktorého by sa súčasné "bezpečnostné sily" krajiny mali vybaviť ďalšími právomocami tak, aby v budúcnosti fakticky nahrádzali armádu.
Kosovská vláda v tejto súvislosti oznámila, že by k tomu malo dôjsť v rámci ústavných riešení a pri koordinácii so strategickými partnermi, Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou (NATO).
Súčasný mandát "bezpečnostných síl" - Forca e Sigurise se Kosoves (FSK) - je zakotvený v kosovskej ústave. Ústavné zmeny vyžadujú dvojtretinovä podporu zákonodarného zboru v Prištine, ktorú aktuálne nie je možné získať.
Kosovský najvyšší predstaviteľ Hashim Thaci sa návrhom predloženým do parlamentu v Prištine pred troma dňami pokúsil dosiahnuť tento cieľ inou cestou, ktorá vyžaduje iba nadpolovičnú podporu zákonodarcov.
Príslušníci FSK by mali v budúcnosti zodpovedať aj za ochranu suverenity a územnej celistvosti krajiny. Doteraz plnili iba úlohy v sfére civilnej ochrany, krízového manažmentu a zneškodňovania náloží a bômb. Zo 4000 členov FSK je 2500 v aktívnej službe, 197 z nich patrí medzi príslušníkov etnických menšín vrátane srbskej.
Masívny odpor voči transformácii bezpečnostných síl v armádu kladú v zákonodarnom zbore predovšetkým poslanci srbskej národnosti.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyjadril už v stredu obavy v súvislosti s predmetným návrhom kosovského prezidenta.
Šéf Severoatlantickej aliancie uviedol, že hovoril o záležitosti tak s kosovským prezidentom, ako aj premiérom, aby im tlmočil vážne obavy spojencov v NATO ohľadom najnovších návrhov na transformáciu "bezpečnostných síl" do podoby regulárnych ozbrojených síl bez toho, aby došlo k potrebným ústavným zmenám.
"Dal som jasne najavo, že takéto jednostranné kroky sú neužitočné, a vyzval som kosovské úrady, aby boli v úzkom kontakte s Belehradom," uviedol Stoltenberg.
Kosovská vláda v tejto súvislosti oznámila, že by k tomu malo dôjsť v rámci ústavných riešení a pri koordinácii so strategickými partnermi, Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou (NATO).
Súčasný mandát "bezpečnostných síl" - Forca e Sigurise se Kosoves (FSK) - je zakotvený v kosovskej ústave. Ústavné zmeny vyžadujú dvojtretinovä podporu zákonodarného zboru v Prištine, ktorú aktuálne nie je možné získať.
Kosovský najvyšší predstaviteľ Hashim Thaci sa návrhom predloženým do parlamentu v Prištine pred troma dňami pokúsil dosiahnuť tento cieľ inou cestou, ktorá vyžaduje iba nadpolovičnú podporu zákonodarcov.
Príslušníci FSK by mali v budúcnosti zodpovedať aj za ochranu suverenity a územnej celistvosti krajiny. Doteraz plnili iba úlohy v sfére civilnej ochrany, krízového manažmentu a zneškodňovania náloží a bômb. Zo 4000 členov FSK je 2500 v aktívnej službe, 197 z nich patrí medzi príslušníkov etnických menšín vrátane srbskej.
Masívny odpor voči transformácii bezpečnostných síl v armádu kladú v zákonodarnom zbore predovšetkým poslanci srbskej národnosti.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyjadril už v stredu obavy v súvislosti s predmetným návrhom kosovského prezidenta.
Šéf Severoatlantickej aliancie uviedol, že hovoril o záležitosti tak s kosovským prezidentom, ako aj premiérom, aby im tlmočil vážne obavy spojencov v NATO ohľadom najnovších návrhov na transformáciu "bezpečnostných síl" do podoby regulárnych ozbrojených síl bez toho, aby došlo k potrebným ústavným zmenám.
"Dal som jasne najavo, že takéto jednostranné kroky sú neužitočné, a vyzval som kosovské úrady, aby boli v úzkom kontakte s Belehradom," uviedol Stoltenberg.