Londýn 6. júna (TASR) – V súvislosti s nadchádzajúcimi predčasnými parlamentnými voľbami v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, ktoré sa uskutočnia vo štvrtok 8. júna, dáva súčasný volebný systém priestor pre dva veľké politické subjekty – Konzervatívnu stranu a Labouristickú stranu.

Konzervatívna strana, oficiálne nazývaná Konzervatívna a unionistická strana (Conservative and Unionist Party), je najstaršou európskou politickou stranou - jej história siaha až do 17. storočia.

Jej predchodcovia - svojimi politickými oponentmi pejoratívne nazývanými "Whigs" (zo škótskeho označenia pre pastierov dobytka) boli označovaní ako "Tories" (z írskeho označenia pre zločincov, zlodejov a lupičov) - podporovali silné monarchistické zriadenie, autoritu anglikánskej cirkvi a prioritnú úlohu štátu v hospodárskej politike.

Skupiny toryovcov sa v 60. rokoch 18. storočia organizačne rozpadli, ale jeho členovia a časť ich pôvodných oponentov sa v roku 1783 spojili okolo Williama Pitta ml., ktorý sa vo veku 24 rokov stal aj premiérom Veľkej Británie. Práve Pitt položil základy modernej konzervatívnej ideológie, založenej na minimálnych štátnych zásahoch do ekonomiky a zdravých verejných financií.

Formálnym zakladateľom britskej Konzervatívnej strany je vtedajší predseda vlády Robert Peel, ktorý v roku 1834 napísal proreformný tzv. Tamworthský manifest. Rozšírením volebného práva v polovici 19. storočia pomohlo strane popularizovať svoju koncepciu pod vedením Edwarda Smitha-Stanleyho a Benjamina Disraeliho. V roku 1888 konzervatívci vytvorili koalíciu s Liberálnou unionistickou stranou Roberta Cecila a Arthura Balfoura, pričom v nej spoločne vládli takmer 20 rokov až do roku 1906.

Toryovci v roku 1912 absorbovali Liberálnou unionistickú stranu, čo sa odrazilo aj v novom, dodnes platnom oficiálnom názve strany: Konzervatívna a unionistická strana.

Konzervatívci sa počas prvej svetovej vojny za účasti všetkých strán zapojili do koaličnej vlády, ktorej funkčné obdobie sa skončilo v roku 1922. Vládnou stranou boli až do roku 1931, keď vstúpili do vlády národnej koalície.

V 30. rokoch 20. storočia čelili britskí konzervatívci viacerým krízam. Ich premiér Stanley Baldwin riešil problémy spojené s abdikáciou panovníka Eduarda VIII., neskôr sa ďalší premiér z radov konzervatívcov - Neville Chamberlain - neúspešne snažil zmeniť a zmierniť Adolfa Hitlera. Jeho neúspech následne riešil ďalší premiér z radu konzervatívcov, Winston Churchill. Po skončení druhej svetovej vojny konzervatívni politici odmietli Churchilla ako lídra, výsledkom čoho bolo víťazstvo Labouristickej strany.

Prvou ženou zvolenou za lídra Konzervatívnej strany bola v roku 1975 Margaret Thatcherová. Tá politicky využila nespokojnosť obyvateľstva s rastúcou nezamestnanosťou počas vlády labouristov a po voľbách v roku 1979 dostala konzervatívcov opätovne na politické výslnie. Stala sa symbolom privatizácie v priemysle a sociálneho napätia v rokoch 1984-1985.

Za svoju kritiku proti Sovietskemu zväzu si vyslúžila prezývku Železná lady. Vyhrala troje všeobecné voľby až ju nakoniec pre jej autoritatívny spôsob vedenia politiky v roku 1990 vo funkcii nahradil John Major. Konzervatívna strana pod jeho vedením bola porazená aj vplyvom krízy britského hospodárstva v roku 1997 Labouristickou stranou.

Britskí konzervatívci si 6. decembra 2005 - v tom období v opozícii - zvolili za predsedu strany a svojho lídra Davida Camerona. Po jeho zvolení sa politika Konzervatívnej strany zamerala najmä na sociálnu politiku a kvalitu života, do popredia vystúpili témy životného prostredia, zdravotníctva, imigrácie a školstva. Konzervatívna strana v tomto období presadzovala myšlienku zachovania jednotného štátu, podporovala zníženie priamych daní, nesúhlasila so zavedením eura a ani s posilňovaním škótskej nezávislosti.

V snahe zastaviť pokles svojich a straníckych preferencií sľúbil britský premiér David Cameron začiatkom roka 2013 voličom referendum o vystúpení z Európskej únie. O tri roky neskôr predložil 22. februára 2016 dolnej snemovni britského parlamentu svoj plán usporiadať referendum o zotrvaní Británie v Európskej únii. Britskí voliči v referende 23. júna 2016 rozhodli o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Brexit tak znamenal pre Camerona politickú kapituláciu a odchod z vrcholovej štátnej a aj straníckej politiky.

Po abdikácii Davida Camerona 11. júla 2016 bola za novú predsedníčku britskej Konzervatívnej strany zvolená Theresa Mayová, ktorá sa s "okamžitou platnosťou" stala aj novou premiérkou Spojeného kráľovstva.