Londýn 6. júna (TASR) – V Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska sa vo štvrtok 8. júna budú konať predčasné parlamentné voľby. Súčasný volebný systém dáva priestor pre dva veľké politické subjekty - Konzervatívnu stranu a Labouristickú stranu.

Britská Labouristická strana bola založená 27. februára 1900 na konferencii v londýnskej Memorial Hall. Nachádza sa na ľavej strane britského politického spektra.

Na konferencii zvolanej na podnet odborovej organizácie sa zúčastnili odborárske organizácie a ľavicové robotnícke strany. Výsledkom ich rokovania bol vznik výboru Labour Representation Commitee (LRC). Nové teleso nemalo jednotlivých členov, iba organizácie, ktoré k nej pristúpili. Jeho úlohou bolo koordinovať podporu kandidátov v nadchádzajúcich voľbách do parlamentu. Jedným zo zakladateľov výboru a neskorším prvým predsedom strany bol Keir Hardie.

V prvých parlamentných voľbách (október 1900) získala strana len dva mandáty. Onedlho však začala podpora Labouristickej strany stúpať. Bolo to aj pod vplyvom tajnej dohody s liberálmi. Jej výsledkom totiž bola porážka konzervatívcov. Vo voľbách v roku 1906 strana získala už 29 kresiel v parlamente. Na prvom stretnutí po úspešných voľbách sa zvolení poslanci rozhodli prijať názov The Labour Party (15. februára 1906).

V januári 1924 sa so silnou podporou liberálov sformovala prvá labouristická vláda, ktorá však padla ešte v tom istom roku. V roku 1929 dokázala strana získať opäť potrebnú podporu a vládla až do roku 1931. V tejto vláde bola ministerkou práce feministka Margaret Bondfieldová, labouristická politička, ktorá bola aj prvou ženou vo vládnom kabinete v Británii.

Ďalším medzníkom boli voľby v júli 1945 po druhej svetovej vojne. Labouristická strana v nich bola jasným víťazom - získala 393 poslaneckých kresiel a tým majoritu v dolnej snemovni britského parlamentu.

Dôležitým pre labouristov bol aj rok 2005, keď po víťazstve vo voľbách do dolnej snemovne tretíkrát po sebe kreovali vládu. Premiérom Británie bol od roku 1997 predseda strany Tony Blair. Po desiatich rokoch v úrade odstúpil z funkcie 27. júna 2007. Jeho nasledujúcim krokom bolo odstúpenie z postu šéfa Labouristickej strany. Blair bol druhým človekom v 20. storočí, ktorý bol predsedom britskej vlády desať rokov. Premiérsku funkciu a aj post šéfa strany prevzal v roku 2007 Gordon Brown, ktorý v máji 2010 na pozíciu vodcu strany a premiéra rezignoval. Lídrom labouristov sa od 25. septembra 2010 stal Ed Miliband. Ten zo svojho postu odstúpil 8. mája 2015 kvôli výsledku strany v parlamentných voľbách, v ktorých ju porazili konzervatívci premiéra Davida Camerona.

Za prvých 100 rokov existencie bola Labouristická strana vo vláde spolu 23 rokov.

V súčasnosti je od 12. septembra 2015 predsedom Labouristickej strany predstaviteľ krajne ľavicového krídla Jeremy Corbyn, ktorého sa pokúsili neúspešne zosadiť jeho odporcovia hneď po referende o vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie v roku 2016. Corbyn však získal 61,8 percenta hlasov, a tak porazil protikandidáta Owena Smitha.

Britskou premiérkou je v súčasnosti Theresa Mayová, šéfka Konzervatívnej strany. Corbyn už dlhšie kritizuje Mayovú za to, že počas jej pôsobenia vo funkcii ministerky vnútra vo vláde premiéra Davida Camerona v rokoch 2010-2016 bolo zo služby prepustených približne 20.000 príslušníkov polície.