Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Denník Bild dnes s odvolaním sa na internú prognózu bližšie nekonkretizovaných úradov uviedlo, že v poslednom štvrťroku 2015 je potrebné rátať s možným príchodom až 920.000 žiadateľov o azyl.
Autor TASR
Berlín 5. októbra (TASR) - Nemecká vláda nepozná prognózu, v zmysle ktorej by mohlo v tomto roku do spolkovej republiky doraziť až 1,5 milióna žiadateľov o azyl.
Vyplýva to zo slov hovorcu spolkového rezortu vnútra Haralda Neymannsa, ktorý dnes na tlačovej konferencii v Berlíne na otázku jedného z novinárov odpovedal, že predmetnú informáciu denníka Bild nemôže potvrdiť.
Podľa jeho slov sa odhady z denníka nejavia ako opodstatnené, okrem iného preto, že utečenecké vlny sa zvyknú v období jeseň-zima výrazne zmierniť. Dodal, že počet prichádzajúcich žiadateľov o azyl sa môže navyše znížiť aj v dôsledku posilnenia ochrany vonkajšej hranice EÚ medzi Gréckom a Tureckom.
Najčítanejšie denné periodikum Nemecka dnes s odvolaním sa na internú prognózu bližšie nekonkretizovaných úradov uviedlo, že v poslednom štvrťroku 2015 je potrebné rátať s možným príchodom až 920.000 žiadateľov o azyl, ktorých celkový počet za tento rok tak môže dosiahnuť až 1,5 milióna.
Podľa nešpecifikovaného dôverného materiálu nemožno s príchodom zimy očakávať výraznejší pokles počtu prichádzajúcich utečencov. Spolková vláda doteraz oficiálne vychádzala z odhadu, podľa ktorého by malo prísť v priebehu tohto roka do Nemecka približne 800.000 azylantov.
Spomínaný dokument hovorí aj o možnom "kolapse" v systéme starostlivosti o azylantov. Už teraz majú úrady ťažkosti zaobstarať naliehavo potrebné obytné bunky a sanitárne zariadenia pre prichádzajúcich utečencov. Podľa denníka Bild prognóza vyjadruje taktiež obavy, že tí, ktorí v Nemecku dostanú azyl, neskôr privedú aj svoje rodiny. Vzhľadom na štruktúry blízkovýchodných rodín by to znamenalo, že každý jednotlivec z tohto regiónu by po udelení azylu priviedol časom do Nemecka v priemere štyroch až ôsmich príbuzných.
Zástupca hovorcu nemeckej spolkovej vlády Georg Streiter dnes v reakcii poznamenal, že nepozná takýto dokument a nevie ani o nikom vo vládnom kabinete, kto by vedel o jeho existencii. Napriek tomu však nevylúčil, že v niektorej vládnej inštitúcii skutočne mohla vzniknúť podobná analýza.
Streiter, ktorý bol v minulosti dlhé roky šéfom jednej z rubrík denníka Bild, zároveň pripomenul, že médiá dokážu nájsť kauzy či dokumenty osobitým spôsobom.
Vyplýva to zo slov hovorcu spolkového rezortu vnútra Haralda Neymannsa, ktorý dnes na tlačovej konferencii v Berlíne na otázku jedného z novinárov odpovedal, že predmetnú informáciu denníka Bild nemôže potvrdiť.
Podľa jeho slov sa odhady z denníka nejavia ako opodstatnené, okrem iného preto, že utečenecké vlny sa zvyknú v období jeseň-zima výrazne zmierniť. Dodal, že počet prichádzajúcich žiadateľov o azyl sa môže navyše znížiť aj v dôsledku posilnenia ochrany vonkajšej hranice EÚ medzi Gréckom a Tureckom.
Najčítanejšie denné periodikum Nemecka dnes s odvolaním sa na internú prognózu bližšie nekonkretizovaných úradov uviedlo, že v poslednom štvrťroku 2015 je potrebné rátať s možným príchodom až 920.000 žiadateľov o azyl, ktorých celkový počet za tento rok tak môže dosiahnuť až 1,5 milióna.
Podľa nešpecifikovaného dôverného materiálu nemožno s príchodom zimy očakávať výraznejší pokles počtu prichádzajúcich utečencov. Spolková vláda doteraz oficiálne vychádzala z odhadu, podľa ktorého by malo prísť v priebehu tohto roka do Nemecka približne 800.000 azylantov.
Spomínaný dokument hovorí aj o možnom "kolapse" v systéme starostlivosti o azylantov. Už teraz majú úrady ťažkosti zaobstarať naliehavo potrebné obytné bunky a sanitárne zariadenia pre prichádzajúcich utečencov. Podľa denníka Bild prognóza vyjadruje taktiež obavy, že tí, ktorí v Nemecku dostanú azyl, neskôr privedú aj svoje rodiny. Vzhľadom na štruktúry blízkovýchodných rodín by to znamenalo, že každý jednotlivec z tohto regiónu by po udelení azylu priviedol časom do Nemecka v priemere štyroch až ôsmich príbuzných.
Zástupca hovorcu nemeckej spolkovej vlády Georg Streiter dnes v reakcii poznamenal, že nepozná takýto dokument a nevie ani o nikom vo vládnom kabinete, kto by vedel o jeho existencii. Napriek tomu však nevylúčil, že v niektorej vládnej inštitúcii skutočne mohla vzniknúť podobná analýza.
Streiter, ktorý bol v minulosti dlhé roky šéfom jednej z rubrík denníka Bild, zároveň pripomenul, že médiá dokážu nájsť kauzy či dokumenty osobitým spôsobom.
