Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vraždenie v Srebrenici bolo krvavým vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne.
Autor TASR
Belehrad 23. mája (TASR) - Po celom Srbsku sa vo štvrtok rozozvučali zvony v pravoslávnych chrámoch. Išlo o protest proti hlasovaniu OSN o rezolúcii o vyhlásení medzinárodného dňa na pamiatku genocídy v Srebrenici v roku 1995, ktoré sa uskutoční vo štvrtok na pôde Valného zhromaždenia OSN.
Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) na svojom webe píše, že srbská pravoslávna cirkev označila návrh rezolúcie za amorálny, pričom vyslovila predpoklad, že cieľom predkladateľov je označiť srbský ľud za páchateľov genocídy.
V konečnom návrhu rezolúcie, ktorý predložili Nemecko a Rwanda, sa pritom nespomína ani srbský ľud, ani kolektívna zodpovednosť. Ani tento fakt však nezastavil intenzívny lobing proti prijatiu tejto rezolúcie, ktorý podporili bosnianskosrbský prezident Milorad Dodik a populistický prezident susedného Srbska Aleksandar Vučič.
Dokument okrem iného vyzýva na bezvýhradné odsúdenie akéhokoľvek popierania genocídy v Srebrenici, ako aj činov, ktoré oslavujú odsúdených za vojnové zločiny, vrátane osôb zodpovedných za genocídu v Srebrenici, dodala stanica RFE/RL.
Predsedníčka Helsinského výboru pre ľudské práva Sonja Biserková v rozhovore pre RFE/RL pripomenula, že srbská pravoslávna cirkev popieraním genocídy v Srebrenici nesie veľkú časť zodpovednosti za spolužitie budúcich generácií v regióne západného Balkánu.
"Odovzdáva sa to novým generáciám, ktoré za to nenesú zodpovednosť, ale sú naformátované v tom hodnotovom systéme, a teda nie sú pripravené na nejaké spolužitie, čo je potrebné vzhľadom na orientáciu Srbska na členstvo v Európskej únii," dodala.
AP dodala, že medzinárodným dňom pripomenutia si genocídy v Srebrenici v roku 1995 bude 11. júl. O návrhu rezolúcie má 193-členné Valné zhromaždenie OSN hlasovať v New Yorku vo štvrtok ráno (miestneho času).
Vraždenie v Srebrenici bolo krvavým vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám - Chorvátom a Moslimom.
Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8000 bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Rovnaký postoj zastáva aj pravoslávna cirkev v Srbsku, ktorá vraždenie v Srebrenici označuje za "zločin veľkého rozsahu".
Stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) na svojom webe píše, že srbská pravoslávna cirkev označila návrh rezolúcie za amorálny, pričom vyslovila predpoklad, že cieľom predkladateľov je označiť srbský ľud za páchateľov genocídy.
V konečnom návrhu rezolúcie, ktorý predložili Nemecko a Rwanda, sa pritom nespomína ani srbský ľud, ani kolektívna zodpovednosť. Ani tento fakt však nezastavil intenzívny lobing proti prijatiu tejto rezolúcie, ktorý podporili bosnianskosrbský prezident Milorad Dodik a populistický prezident susedného Srbska Aleksandar Vučič.
Dokument okrem iného vyzýva na bezvýhradné odsúdenie akéhokoľvek popierania genocídy v Srebrenici, ako aj činov, ktoré oslavujú odsúdených za vojnové zločiny, vrátane osôb zodpovedných za genocídu v Srebrenici, dodala stanica RFE/RL.
Predsedníčka Helsinského výboru pre ľudské práva Sonja Biserková v rozhovore pre RFE/RL pripomenula, že srbská pravoslávna cirkev popieraním genocídy v Srebrenici nesie veľkú časť zodpovednosti za spolužitie budúcich generácií v regióne západného Balkánu.
"Odovzdáva sa to novým generáciám, ktoré za to nenesú zodpovednosť, ale sú naformátované v tom hodnotovom systéme, a teda nie sú pripravené na nejaké spolužitie, čo je potrebné vzhľadom na orientáciu Srbska na členstvo v Európskej únii," dodala.
AP dodala, že medzinárodným dňom pripomenutia si genocídy v Srebrenici v roku 1995 bude 11. júl. O návrhu rezolúcie má 193-členné Valné zhromaždenie OSN hlasovať v New Yorku vo štvrtok ráno (miestneho času).
Vraždenie v Srebrenici bolo krvavým vyvrcholením vojny v Bosne v rokoch 1992-95, ktorá vypukla po rozpade vtedajšej Juhoslávie a rozpútala nacionalistické vášne. Územné ambície v Bosne postavili tamojších Srbov proti dvom ďalším dominantným etnikám - Chorvátom a Moslimom.
Srbsko aj bosnianski Srbi popierajú, že by v Srebrenici došlo ku genocíde viac ako 8000 bosnianskych Moslimov, hoci to potvrdili dva súdy OSN. Rovnaký postoj zastáva aj pravoslávna cirkev v Srbsku, ktorá vraždenie v Srebrenici označuje za "zločin veľkého rozsahu".
