Opačný názor zastáva 11 percent respondentov prieskumu verejnej mienky.
Autor TASR
Belehrad 28. marca (TASR) - Viac ako štyri pätiny Srbov (81 percent) odmietajú uznať nezávislosť Kosova, a to aj v prípade, že by išlo o podmienku členstva krajiny v Európskej únii. Opačný názor zastáva 11 percent respondentov prieskumu verejnej mienky agentúry Ninamedia, ktorého výsledky zverejnili v stredu v Belehrade.
Podľa rovnakého prieskumu je 45 percent oslovených Srbov presvedčených, že o Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť v roku 2008, ich krajina ešte neprišla, 42 percent však vidí tento proces ako nezvratný. Necelá tretina respondentov (30 percent) by akceptovala rozdelenie Kosova medzi Srbsko a Albánsko, viac ako polovica (56 percent) by bola však proti takémuto riešeniu. Až 55 percent oslovených Srbov sa domnieva, že ani súčasná srbská vláda, ani žiadna vláda krajiny v budúcnosti nezávislosť Kosova neuzná.
Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1203 respondentov v dňoch 16.-20. marca, teda ešte pred najnovšou eskaláciou napätia v srbsko-kosovských vzťahoch.
Európska komisia naznačila Srbsku začiatkom februára, že by sa členom Únie mohlo stať v roku 2025, pričom jedným z predpokladov je normalizácia vzťahov s Prištinou, respektíve uzavretie právne záväznej dohody oboch strán.
Podľa rovnakého prieskumu je 45 percent oslovených Srbov presvedčených, že o Kosovo, ktoré jednostranne vyhlásilo nezávislosť v roku 2008, ich krajina ešte neprišla, 42 percent však vidí tento proces ako nezvratný. Necelá tretina respondentov (30 percent) by akceptovala rozdelenie Kosova medzi Srbsko a Albánsko, viac ako polovica (56 percent) by bola však proti takémuto riešeniu. Až 55 percent oslovených Srbov sa domnieva, že ani súčasná srbská vláda, ani žiadna vláda krajiny v budúcnosti nezávislosť Kosova neuzná.
Prieskum sa uskutočnil na vzorke 1203 respondentov v dňoch 16.-20. marca, teda ešte pred najnovšou eskaláciou napätia v srbsko-kosovských vzťahoch.
Európska komisia naznačila Srbsku začiatkom februára, že by sa členom Únie mohlo stať v roku 2025, pričom jedným z predpokladov je normalizácia vzťahov s Prištinou, respektíve uzavretie právne záväznej dohody oboch strán.