Prototyp stíhačky s označením KF-21 vzlietol z leteckej základe v meste Sačchon, pričom jeho let trval približne polhodinu.
Autor TASR
Soul 19. júla (TASR) - Prvá stíhačka, ktorú vyvinula Južná Kórea, v utorok úspešne absolvovala svoj prvý testovací let. Kórea sa snaží obnoviť svoju stíhaciu flotilu v súvislosti s jadrovými a raketovými hrozbami od KĽDR. Informovala o tom juhokórejská agentúra pre obranu a rozvoj. TASR správu prevzala od agentúry Reuters.
Na projekte novej generácie lietadiel sa podieľala spoločnosť Korea Aerospace Industries a Indonézia. Stíhačky majú byť lacnejšou a "menej neviditeľnou" verziou amerických stíhacích lietadiel F-35, na ktoré sa Južná Kórea v súčasnosti spolieha.
Prototyp stíhačky s označením KF-21 vzlietol z leteckej základe v meste Sačchon, pričom jeho let trval približne polhodinu. Južná Kórea bude s testovacími letmi stíhačiek pokračovať až do roku 2026, potom by mala začať ich hromadná výroba.
Južná Kórea a Indonézia sa v roku 2014 dohodli na projekte vývoja stíhačky v hodnote 8,1 bilióna wonov (približne šesť miliárd eur), pričom Jakarta sa zaviazala zaplatiť pätinu z vyčíslenej sumy. Indonézia sa však o štyri roky neskôr pokúsila dohodu prerokovať, aby tak zmiernila tlak na svoje devízové rezervy. Neskôr sa ponúkla, že svoju čiastku môže uhradiť formou výmenného obchodu. Krajiny sa napokon dohodli, že Jakarta zaplatí pôvodne sľúbenú pätinu nákladov na vývoj a dodá materiál na tretinu svojho podielu, avšak dohoda ešte nie je oficiálne uzavretá.
Na projekte novej generácie lietadiel sa podieľala spoločnosť Korea Aerospace Industries a Indonézia. Stíhačky majú byť lacnejšou a "menej neviditeľnou" verziou amerických stíhacích lietadiel F-35, na ktoré sa Južná Kórea v súčasnosti spolieha.
Prototyp stíhačky s označením KF-21 vzlietol z leteckej základe v meste Sačchon, pričom jeho let trval približne polhodinu. Južná Kórea bude s testovacími letmi stíhačiek pokračovať až do roku 2026, potom by mala začať ich hromadná výroba.
Južná Kórea a Indonézia sa v roku 2014 dohodli na projekte vývoja stíhačky v hodnote 8,1 bilióna wonov (približne šesť miliárd eur), pričom Jakarta sa zaviazala zaplatiť pätinu z vyčíslenej sumy. Indonézia sa však o štyri roky neskôr pokúsila dohodu prerokovať, aby tak zmiernila tlak na svoje devízové rezervy. Neskôr sa ponúkla, že svoju čiastku môže uhradiť formou výmenného obchodu. Krajiny sa napokon dohodli, že Jakarta zaplatí pôvodne sľúbenú pätinu nákladov na vývoj a dodá materiál na tretinu svojho podielu, avšak dohoda ešte nie je oficiálne uzavretá.