Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Zahraničie

Prvé moslimské modlitby v Hagii Sofii budú 24. júla, oznámil Erdogan

Žena si fotí múzeum, bývalú byzantskú baziliku Hagia Sofia (Chrám Božej múdrost v Istanbule, ktoré je v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO a patrí k najnavštevovanejším pamiatkam v Turecku v piatok 10. júla 2020. Foto: TASR/AP

Erdogan ešte skôr v piatok oznámil, že Hagia Sofia sa opäť stane mešitou.

Ankara 10. júla (TASR) - Prvé moslimské modlitby v priestoroch bývalého byzantského chrámu Hagia Sofia v Istanbule budú 24. júla. Oznámil to v piatok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan s tým, brány budú otvorené aj pre nemoslimov.

"Ak Boh dá, piatkové modlitby budú 24. júla a opäť otvoríme Hagiu Sophiu pre bohoslužby... Rovnako ako všetky naše mešity aj brány Hagie Sofie budú široko otvorené pre miestnych obyvateľov a cudzincov, moslimov a nemoslimov," povedal podľa agentúry AFP Erdogan.

Erdogan ešte skôr v piatok oznámil, že Hagia Sofia sa opäť stane mešitou. Do správy ju dostane Riaditeľstvo pre náboženské záležitosti (Diyanet). Vyhlásenie prišlo po tom, čo turecký najvyšší správny súd anuloval nariadenie z roku 1934, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala múzeom.

Táto bývalá bazilika, v ktorej boli korunovaní byzantskí cisári, bola postavená v 6. storočí n. l. pri vstupe do Bosporskej úžiny a prírodného prístavu Zlatý roh.

Mešitou sa stala v 15. storočí, po dobytí Konštantínopola osmanskými Turkami v roku 1453. Ako múzeum začala budova slúžiť v 30. rokoch 20. storočia za vlády Mustafu Kemala Atatürka, ktorý bol zakladateľom sekulárneho moderného tureckého štátu.

Prezident Erdogan, ktorý sa od svojho nástupu k moci posunul k náboženskému konzervativizmu a politickému islamu, uviedol, že premena Hagie Sofie na múzeum bola "veľkou chybou".