Erdogan ešte skôr v piatok oznámil, že Hagia Sofia sa opäť stane mešitou.
Autor TASR
Ankara 10. júla (TASR) - Prvé moslimské modlitby v priestoroch bývalého byzantského chrámu Hagia Sofia v Istanbule budú 24. júla. Oznámil to v piatok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan s tým, brány budú otvorené aj pre nemoslimov.
"Ak Boh dá, piatkové modlitby budú 24. júla a opäť otvoríme Hagiu Sophiu pre bohoslužby... Rovnako ako všetky naše mešity aj brány Hagie Sofie budú široko otvorené pre miestnych obyvateľov a cudzincov, moslimov a nemoslimov," povedal podľa agentúry AFP Erdogan.
Erdogan ešte skôr v piatok oznámil, že Hagia Sofia sa opäť stane mešitou. Do správy ju dostane Riaditeľstvo pre náboženské záležitosti (Diyanet). Vyhlásenie prišlo po tom, čo turecký najvyšší správny súd anuloval nariadenie z roku 1934, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala múzeom.
Táto bývalá bazilika, v ktorej boli korunovaní byzantskí cisári, bola postavená v 6. storočí n. l. pri vstupe do Bosporskej úžiny a prírodného prístavu Zlatý roh.
Mešitou sa stala v 15. storočí, po dobytí Konštantínopola osmanskými Turkami v roku 1453. Ako múzeum začala budova slúžiť v 30. rokoch 20. storočia za vlády Mustafu Kemala Atatürka, ktorý bol zakladateľom sekulárneho moderného tureckého štátu.
Prezident Erdogan, ktorý sa od svojho nástupu k moci posunul k náboženskému konzervativizmu a politickému islamu, uviedol, že premena Hagie Sofie na múzeum bola "veľkou chybou".
"Ak Boh dá, piatkové modlitby budú 24. júla a opäť otvoríme Hagiu Sophiu pre bohoslužby... Rovnako ako všetky naše mešity aj brány Hagie Sofie budú široko otvorené pre miestnych obyvateľov a cudzincov, moslimov a nemoslimov," povedal podľa agentúry AFP Erdogan.
Erdogan ešte skôr v piatok oznámil, že Hagia Sofia sa opäť stane mešitou. Do správy ju dostane Riaditeľstvo pre náboženské záležitosti (Diyanet). Vyhlásenie prišlo po tom, čo turecký najvyšší správny súd anuloval nariadenie z roku 1934, na základe ktorého sa Hagia Sofia stala múzeom.
Táto bývalá bazilika, v ktorej boli korunovaní byzantskí cisári, bola postavená v 6. storočí n. l. pri vstupe do Bosporskej úžiny a prírodného prístavu Zlatý roh.
Mešitou sa stala v 15. storočí, po dobytí Konštantínopola osmanskými Turkami v roku 1453. Ako múzeum začala budova slúžiť v 30. rokoch 20. storočia za vlády Mustafu Kemala Atatürka, ktorý bol zakladateľom sekulárneho moderného tureckého štátu.
Prezident Erdogan, ktorý sa od svojho nástupu k moci posunul k náboženskému konzervativizmu a politickému islamu, uviedol, že premena Hagie Sofie na múzeum bola "veľkou chybou".