Washington/Bratislava 25. júna (TASR) – Denne sa na celom svete prečíta niekoľko miliárd čiarových kódov v prakticky všetkých oblastiach života, no nie je to tak dávno, keď tomu tak nebolo. Od načítania prvého výrobku s moderným čiarovým kódom UPC uplynie v stredu 26. júna 50 rokov.

Čiarový kód UPC je pomerne modernou vymoženosťou, ktorej história sa začala odvíjať v samoobsluhe Marsh Supermarket v meste Troy v americkom štáte Ohio. Najhlbšie korene histórie čiarových kódov však siahajú omnoho hlbšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať – do 30. rokov 19. storočia. Inšpiráciu pri vzniku čiarového kódu priniesla Morseova abeceda.

Joe Woodland sa s Morseovou abecedou zoznámil v detstve ešte ako skaut. Keď neskôr ako dospelý sedel na pláži, prstom si kreslil čiary do piesku. Po nakreslení štyroch čiar mu napadlo, že namiesto bodiek a čiarok by sa mohli striedať hrubé a tenké čiary.

Woodland v tej chvíli ešte nevedel, kam ho tento nápad zavedie a čo z neho vzíde. Myšlienku na vytvorenie systému schopného urýchliť vybavovanie zákazníkov v obchodoch mu vnukol až Bernard "Bob" Silver. Ten v tom čase pôsobil ako doktorand na Drexelovom technologickom inštitúte vo Filadelfii. Raz náhodou začul, ako majiteľ miestneho supermarketu žiada dekana inštitútu o vytvorenie systému na urýchlenie obsluhy zákazníkov. Dekan majiteľa supermarketu odbyl, Silver však kontaktoval Woodlanda a spoločne na ňom začali pracovať. Začal sa rodiť čiarový kód.

Žiadosť o patentovanie čiarového kódu podali Woodland a Silver v roku 1949, americký patentový úrad im ho udelil v roku 1952. Vynález však bol príliš pokročilý na svoju dobu a trvalo niekoľko ďalších rokov, kým sa objavili lasery a počítače umožňujúce masové rozšírenie čiarových kódov. Primitívny prototyp čítačky čiarových kódov bolo veľké ako stôl a využíval ako zdroj svetla 500-wattovú žiarovku s volfrámovým vláknom. Tá produkovala toľko tepla, že dokázala zapáliť papier – čo bolo pomerne nepraktické.

Čiarový kód využíva binárnu sústavu zo sveta IT a odraz svetla od povrchu – čierna farba väčšinu svetla pohltí, biela farba svetlo odráža. Snímač zaznamenáva a vyhodnocuje množstvo odrazeného svetla – malé množstvo svetla z čiernej plochy znamená 1, veľké množstvo svetla z bielej plochy znamená 0.

Najstaršie čiarové kódy bolo možné čítať iba jedným smerom (1D), v súčasnosti sa bežne používajú čitateľné aj "hore nohami" (2D).

Vzniklo tiež množstvo štandardov, ktoré rôznymi spôsobmi kombinujú množstvo a šírku bielych a čiernych plôch. Jedným z nich je aj UPC (Universal Product Code – Univerzálny produktový kód). Na zakódovanie každého z 12 čísel kódu využíva priestor rozdelený na sedem častí a každá časť môže mať binárnu hodnotu 1 alebo 0.

Prvým nasnímaným produktom s čiarovým kódom UPC sa stal balíček žuvačiek Juicy Fruit od spoločnosti Wrigley's, stalo sa tak presne o o 8.01 hod. ráno 26. júna 1974.

Vývoj čiarových kódov sa však nezastavil a plynulo pokračoval ďalej. Japonská spoločnosť Denso-Wave v roku 1994 vyvinula QR kód schopný obsiahnuť niekoľkonásobne väčšie množstvo informácií ako bežný čiarový kód. Skratka „QR“ pochádza z anglického slovného spojenia "Quick Response!, čo znamená "rýchla reakcia" – tento typ kódu bol navrhnutý na rýchle dekódovanie. V súčasnosti to už zvládne väčšina fotoaparátov v mobilných telefónoch, QR kódy si preto získali veľkú obľubu.