Washington/Bratislava 31. januára (TASR) - Potom ako sa Sovietskemu zväzu podarilo uskutočniť úspešný kozmický let psov Belky a Strelky v auguste 1960, aj Američania sa rozhodli podniknúť jeden z ďalších experimentov v oblasti výskumu a dobývania kozmického priestoru. Americký Národný úradu pre letectvo a vesmír (NASA) vyslal o necelý rok do vesmíru prvého ľudoopa. Stal sa ním šimpanz, ktorého neskôr pomenovali Ham. Od jeho letu, z ktorého sa rovnako ako Strelka a Belka vrátil živý a zdravý, uplynie v nedeľu 31. januára 60 rokov.

Písal sa 31. január 1961, keď NASA v rámci programu Mercury, ktorého hlavným cieľom bolo dostať človeka na obežnú dráhu Zeme, vyslala šimpanza do vesmíru. Ham tak predbehol o približne päť mesiacov amerického astronauta Alana Bartletta Sheparda, ktorého let sa uskutočnil 5. mája 1961, ale tiež iba po balistickej dráhe.

Prvým americkým astronautom, ktorý sa 20. februára 1962 dostal už na obežnú dráhu Zeme bol John Glenn.

Šimpanz, ktorého meno Ham vzniklo ako akronym z Holloman Aerospace Medical Center (Hollomanovo medecínske centrum), kde prebiehal jeho výcvik a príprava na let, sa narodil v roku 1957 v Kamerune. Potom ako ho chytili miestni lovci zvierat, sa dostal do USA na floridskú farmu, odkiaľ ho v roku 1959 odkúpilo Letectvo Spojených štátov. Ocitol sa v Hollomanovom medicínskom centre v Novom Mexiku, kde sa podrobil výcviku a prípravám na kozmický let pod vedením neurológa Josepha Bradyho. Cieľom experimentu bolo okrem iného overiť, či je možné vykonávať jednoduché úlohy v stave s nulovou gravitáciou.

Po takmer dvojročnom výcviku absolvoval Ham suborbitálny let na palube kozmickej lode Mercury-Redstone 2. Štart z Mysu Canaveral na Floride sa uskutočnil o 16:55 miestneho času.

Hamova kozmická misia mala od samého začiatku problémy. Už samotný štart sa posunul o štyri hodiny. Technické problémy nastali aj po štarte. Chybný ventil na kozmickej lodi spôsobil, že do spaľovacej komory prúdilo priveľa kyslíka, čo spôsobilo strmšiu trajektóriu letu. Kyslík sa zároveň príliš rýchlo spotrebúval a v nádržiach chýbal skôr, ako sa predpokladalo.

To spôsobilo predčasné katapultovanie rakety, v ktorej sa nachádzal šimpanz. Ten okúsil preťaženie na hranici 17 G, čo bolo oveľa väčšie, než predpokladali autori experimentu. Kvôli technickým problémom sa Ham namiesto predpokladanej výšky 185 kilometrov (km) ocitol vo výške 253 km, čím sa predlžil aj jeho pobyt v beztiažovom stave z plánovaných 4,9 na 6,6 minút.

Vďaka vyššiemu výkonu motora rakety Redstone preletel Ham vytýčenú pristávaciu oblasť o takmer dvesto kilometrov a tým sa ocitol asi sto kilometrov od najbližšej záchrannej lode. Raketa s Hamom na palube pristála na morskej hladine o 17.12 hodine miestneho času. Záchranári však prišli včas a šimpanza zachránili. Pri svojom vesmírnom dobrodružstve neutrpel Ham žiadne vážne zranenia.

Po kozmickej misii sa zviera tešilo veľkej popularite. Šimpanz žil v zoologickej záhrade vo Washingtone a neskôr v Severnej Karolíne, kde 19. januára 1983 zomrel.

Šimpanz Ham sa ako prvý ľudoop dostal do vesmíru, ale titul prvého ľudoopa na obežnej dráhe Zeme prináleží šimpanzovi s menom Enos, ktorý sa tam dostal 29. novembra 1961. Rovnako ako Ham, let prežil a tešil sa dlhému životu.