Paríž 30. apríla (TASR) - Zakladajúci kongres II. Internacionály v Paríži v roku 1889 stanovil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. Bolo to na pamiatku protestu chicagských robotníkov z 1.-3. mája 1886, ktorý si vyžiadal približne dve desiatky ľudských životov.

V tom čase v USA vstúpilo do štrajku do 350.000 robotníkov z 11.000 závodov za osemhodinový pracovný čas. Časť z nich si ho vymohla a 200.000 robotníkom sa ho podarilo aspoň čiastočne skrátiť.

Na rozhodnutie účastníkov ustanovujúceho zjazdu II. Internacionály zapôsobila aj krvavá dohra prvomájového štrajku v Chicagu, kde polícia 3. mája zabila šesť účastníkov robotníckej demonštrácie a o deň neskôr bomba z rúk neznámeho provokatéra, hodená medzi účastníkov protestného zhromaždenia na námestí Haymarket, zabila okrem štyroch robotníkov aj sedem policajtov.

Sedem vodcov chicagského robotníctva odsúdili na smrť a štyroch z nich popravili.

Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku vrátane Čiech, v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, USA a ďalších krajinách. Na Britských ostrovoch až v nedeľu 4. mája.

V roku 1891 sa uskutočňovali robotnícke zhromaždenia aj v Petrohrade. Od roku 1892 sa stal 1. máj dňom bojových akcií za práva pracujúcich i pre robotníkov ruských miest. Veľký rozmach prvomájových akcií pracujúcich na celom svete nastal po roku 1917.

Zatiaľ čo v Európe sa oslava 1. mája ujala, v USA sa táto tradícia nevytvorila. Dňom práce je prvý septembrový pondelok, rovnako aj v Kanade.

Na Sviatok práce si veriaci katolíckej cirkvi pripomínajú aj sviatok sv. Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Pre katolíkov je 1. máj dňom liturgickej spomienky sv. Jozefa robotníka. Kňazi v kázňach spravidla pripomínajú význam a hodnotu práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná Prvá kniha Mojžišova (Genesis).

Prácou sa človek stáva viac človekom, preto cirkev pokladá pracovitosť za jednu z cností. Zároveň podotýka, že sa práca má vždy spájať so sociálnym poriadkom. Iba tak sa zaistí ľudská dôstojnosť aj sociálna hodnota pracovnej činnosti človeka.

Oficiálne vyhlásil sv. Jozefa za ochrancu cirkvi blahoslavený pápež Pius IX. v roku 1870. Pius XII. rozšíril patronát sv. Jozefa na všetkých pracujúcich a od roku 1955 mu zasvätili 1. máj, ktorý sa slávi ako Deň práce.

Vo Francúzsku sa tradične 1. máj nazýva aj dňom konvaliniek. Podľa dobovej mienky prinášali po zime konvalinky šťastie. Kto podaroval konvalinku, prial šťastie obdarovanému či obdarovanej.

Ďalšie francúzske zdroje uvádzajú, že kráľ Karol IX. 1. mája 1561 daroval konvalinky dvorným dámam ako kvet pre šťastie a nariadil, aby sa na dvore tak robilo každý rok. Vznikla tradícia. Panovník to tak nariadil preto, lebo rok predtým navštívil Drôme, kde dostal do daru konvalinku on sám. Natoľko sa to Karolovi IX. zapáčilo, že v roku 1561 nariadil, aby sa darovanie konvaliniek pravidelne opakovalo. Drôme je departement v južnej časti Francúzska.

V Ríme najväčšie odborové organizácie od roku 1991 pravidelne na tento sviatok organizujú slávnostné koncerty. Sú avizované aj v tomto roku.

V bývalom Sovietskom zväze predstavitelia vedenia krajiny a komunistickej strany naposledy stáli na tribúne Mauzólea V.I. Lenina v Moskve 1. mája 1990. V súčasnej Ruskej federácii od roku 1992 sviatok Prvý máj dostal nový názov - Sviatok jari a práce -, ktorý nahradil názov Pervomaj, používaný predtým od konca 19. storočia. Sviatok jari a práce využívajú odborové organizácie, politické strany a hnutia na politické akcie s vlastnými heslami.