V ďalšom vyhlásení pučisti obvinili bezpečnostnú službu nemenovaného západného veľvyslanectva, že v nedeľu v hlavnom meste Niamey rozptýlila slzotvorný plyn na demonštrantov podporujúcich prevrat.
Autor TASR
Niamey 31. júla (TASR) — Aktéri vojenského prevratu v africkom štáte Niger v pondelok obvinili Francúzsko, svojho bývalého koloniálneho vládcu, že chce v krajine "vojensky zasiahnuť" a opäť dosadiť vládu zvrhnutého prezidenta Mohameda Bazouma. Uviedla to agentúra AFP.
V snahe nájsť spôsob a prostriedky na vojenskú intervenciu v Nigeri mali údajne predstavitelia Francúzska "za spoluúčasti niektorých Nigerčanov" stretnutie s veliteľom nigerskej Národnej gardy, aby získali súhlas intervenciu — vojenský i politický, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré junta zverejnila v štátnej televízii.
V ďalšom vyhlásení pučisti obvinili bezpečnostnú službu nemenovaného západného veľvyslanectva, že v nedeľu v hlavnom meste Niamey rozptýlila slzotvorný plyn na demonštrantov podporujúcich prevrat. Podľa pučistov bolo po tomto incidente hospitalizovaných šesť ľudí.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu prisľúbil "okamžitú" reakciu, ak by v Nigeri došlo k útoku na občanov alebo záujmy Francúzska. Macron prišiel s týmto varovaním po tom, ako sa tisíce Nigerčanov zhromaždili pred francúzskym veľvyslanectvom v Niamey, poškodzovali budovu a skandovali protifrancúzske slogany. Viacerí demonštranti držali v rukách ruské zástavy.
Agentúra AFP pripomenula, že protifrancúzske nálady sú v niektorých bývalých afrických kolóniách v poslednom čase veľmi silné - Afrika sa totiž stáva novým diplomatickým bojiskom, kde narastá vplyv Ruska a Číny.
Francúzsko má v Nigeri, ktorý je jedným z jeho posledných spojencov v regióne Sahel, približne 1500 vojakov. Zo susedného Mali sa francúzske jednotky, ktoré po boku miestnej armády bojovali proti džihádistom, už medzičasom museli stiahnuť. Malijská junta sa namiesto toho zblížila s Ruskom a umožnila, aby na území krajiny začali operovať aj žoldnieri z Vagnerovej skupiny.
Po Mali a Burkine Faso sa Niger stal treťou krajinou v regióne Sahel, ktorú ohrozujú džihádistické útoky spájané s Islamským štátom a al-Káidou.
V snahe nájsť spôsob a prostriedky na vojenskú intervenciu v Nigeri mali údajne predstavitelia Francúzska "za spoluúčasti niektorých Nigerčanov" stretnutie s veliteľom nigerskej Národnej gardy, aby získali súhlas intervenciu — vojenský i politický, uvádza sa vo vyhlásení, ktoré junta zverejnila v štátnej televízii.
V ďalšom vyhlásení pučisti obvinili bezpečnostnú službu nemenovaného západného veľvyslanectva, že v nedeľu v hlavnom meste Niamey rozptýlila slzotvorný plyn na demonštrantov podporujúcich prevrat. Podľa pučistov bolo po tomto incidente hospitalizovaných šesť ľudí.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu prisľúbil "okamžitú" reakciu, ak by v Nigeri došlo k útoku na občanov alebo záujmy Francúzska. Macron prišiel s týmto varovaním po tom, ako sa tisíce Nigerčanov zhromaždili pred francúzskym veľvyslanectvom v Niamey, poškodzovali budovu a skandovali protifrancúzske slogany. Viacerí demonštranti držali v rukách ruské zástavy.
Agentúra AFP pripomenula, že protifrancúzske nálady sú v niektorých bývalých afrických kolóniách v poslednom čase veľmi silné - Afrika sa totiž stáva novým diplomatickým bojiskom, kde narastá vplyv Ruska a Číny.
Francúzsko má v Nigeri, ktorý je jedným z jeho posledných spojencov v regióne Sahel, približne 1500 vojakov. Zo susedného Mali sa francúzske jednotky, ktoré po boku miestnej armády bojovali proti džihádistom, už medzičasom museli stiahnuť. Malijská junta sa namiesto toho zblížila s Ruskom a umožnila, aby na území krajiny začali operovať aj žoldnieri z Vagnerovej skupiny.
Po Mali a Burkine Faso sa Niger stal treťou krajinou v regióne Sahel, ktorú ohrozujú džihádistické útoky spájané s Islamským štátom a al-Káidou.