Summit sa koná v čase vyostrených vzťahov medzi oboma krajinami. Tvrdia, že ich vzťahy sú najhoršie od konca studenej vojny.
Autor TASR
,aktualizované Ženeva 16. júna (TASR) - Prezident Ruskej federácie Vladimir Putin a prezident Spojených štátov Joe Biden sa stretli v stredu v Ženeve. Ide o ich prvé osobné stretnutie od Bidenovej inaugurácie, informovala televízia Prvý kanál.
Stretnutie sa koná vo vile La Grange, kde oboch lídrov privítal švajčiarsky prezident Guy Parmelin. Pred vchodom do vily si Putin a Biden podali ruky a odobrali sa na rokovania.
Ako informovala agentúra Interfax, rozhovory by mali trvať štyri až päť hodín. Summit sa skladá z diskusie v malom formáte a následne z rokovaní v rozšírenom formáte. Rozhovor prezidentov medzi štyrmi očami nie je v pláne, ale ak si to obaja lídri budú želať, môže sa uskutočniť. Po rokovaniach absolvujú Putin a Biden samostatné tlačové konferencie.
Summit sa koná v čase vyostrených vzťahov medzi oboma krajinami. Tvrdia, že ich vzťahy sú najhoršie od konca studenej vojny.
V predvečer summitu Kremeľ oznámil, že program rokovaní obsahuje prakticky všetky témy, ktoré sa týkajú oboch krajín. Ide napríklad o súčasný stav a vyhliadky na rozvoj rusko-amerických vzťahov či otázky strategickej stability, informačnej bezpečnosti a boja proti počítačovej kriminalite.
Podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, lídri rozhodnú aj o návrate veľvyslancov oboch krajín na svoje pozície. Okrem toho avizoval, že Putin počas rokovaní s Bidenom "ako vždy" jasne načrtne "červené čiary", ktoré sú pre Rusko zásadné.
V podobnom duchu sa vyjadril nedávno aj Biden. Po skončení pondelňajšieho summitu šéfov štátov a vlád NATO v Bruseli zdôraznil, že v otázkach, na ktorých sa Washington a Moskva nedohodnú, "vyjasní, aké sú červené čiary". Jednou z nich je "zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny".
Spravodajská stanica CBS News v utorok informovala, že sa spýtala ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, prečo by bežným Američanom malo záležať na konflikte v jeho krajine, ktorá je vzdialená tisíce kilometrov od ich vlastnej. "Zajtra môže byť v ich domovoch," odvetil Zelenskyj.
Podľa agentúry APF sa tentoraz rusko-americké napätie netýka iba strategických jadrových zbraní a konkurenčných ideológií, ale skôr toho, čo Bidenova vláda vníma ako čoraz nepriateľskejší režim porušujúci pravidlá. Zoznam obvinení Washingtonu voči Kremľu je dlhý – od kybernetických útokov na americké subjekty cez zasahovanie do posledných dvoch prezidentských volieb v USA až po porušovanie ľudských práv a agresiu proti Ukrajine a iným európskym krajinám.
Putin však na summit prichádza s argumentom, že Moskva jednoducho spochybňuje hegemóniu USA. Je to súčasť snahy o podporu tzv. multipolárneho sveta, v ktorom sa Rusko a pravdepodobne ešte silnejší americký protivník, Čína, zbližujú, dodala AFP.
Stretnutie sa koná vo vile La Grange, kde oboch lídrov privítal švajčiarsky prezident Guy Parmelin. Pred vchodom do vily si Putin a Biden podali ruky a odobrali sa na rokovania.
Ako informovala agentúra Interfax, rozhovory by mali trvať štyri až päť hodín. Summit sa skladá z diskusie v malom formáte a následne z rokovaní v rozšírenom formáte. Rozhovor prezidentov medzi štyrmi očami nie je v pláne, ale ak si to obaja lídri budú želať, môže sa uskutočniť. Po rokovaniach absolvujú Putin a Biden samostatné tlačové konferencie.
Summit sa koná v čase vyostrených vzťahov medzi oboma krajinami. Tvrdia, že ich vzťahy sú najhoršie od konca studenej vojny.
V predvečer summitu Kremeľ oznámil, že program rokovaní obsahuje prakticky všetky témy, ktoré sa týkajú oboch krajín. Ide napríklad o súčasný stav a vyhliadky na rozvoj rusko-amerických vzťahov či otázky strategickej stability, informačnej bezpečnosti a boja proti počítačovej kriminalite.
Podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu uviedol, lídri rozhodnú aj o návrate veľvyslancov oboch krajín na svoje pozície. Okrem toho avizoval, že Putin počas rokovaní s Bidenom "ako vždy" jasne načrtne "červené čiary", ktoré sú pre Rusko zásadné.
V podobnom duchu sa vyjadril nedávno aj Biden. Po skončení pondelňajšieho summitu šéfov štátov a vlád NATO v Bruseli zdôraznil, že v otázkach, na ktorých sa Washington a Moskva nedohodnú, "vyjasní, aké sú červené čiary". Jednou z nich je "zvrchovanosť a územná celistvosť Ukrajiny".
Spravodajská stanica CBS News v utorok informovala, že sa spýtala ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, prečo by bežným Američanom malo záležať na konflikte v jeho krajine, ktorá je vzdialená tisíce kilometrov od ich vlastnej. "Zajtra môže byť v ich domovoch," odvetil Zelenskyj.
Podľa agentúry APF sa tentoraz rusko-americké napätie netýka iba strategických jadrových zbraní a konkurenčných ideológií, ale skôr toho, čo Bidenova vláda vníma ako čoraz nepriateľskejší režim porušujúci pravidlá. Zoznam obvinení Washingtonu voči Kremľu je dlhý – od kybernetických útokov na americké subjekty cez zasahovanie do posledných dvoch prezidentských volieb v USA až po porušovanie ľudských práv a agresiu proti Ukrajine a iným európskym krajinám.
Putin však na summit prichádza s argumentom, že Moskva jednoducho spochybňuje hegemóniu USA. Je to súčasť snahy o podporu tzv. multipolárneho sveta, v ktorom sa Rusko a pravdepodobne ešte silnejší americký protivník, Čína, zbližujú, dodala AFP.