Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 1. apríl 2025Meniny má Hugo
< sekcia Zahraničie

Putin a Erdogan hovorili o možnej obnove Čiernomorskej dohody

TASR - Jaroslav Novák Foto: Na archívnej snímke turecký prezident Recep Tayyip Erdogan

Dvojica hovorila o bezpečnosti v Čiernom mori, pričom Erdogan prisľúbil, že Ankara podnikne kroky na zaistenie „bezpečnosti obchodnej plavby“, čo by prispelo k mierovému úsiliu.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Moskva 28. marca (TASR) - Ruský prezident Vladimir Putin a jeho turecký náprotivok Recep Tayyip Erdogan v piatok v telefonickom rozhovore diskutovali o možnosti obnovenia Čiernomorskej dohody z roku 2022, ktorá má zabezpečiť bezpečný prejazd ukrajinských nákladných lodí v Čiernom mori, a o zrušení západných sankcií voči Moskve. Oznámil to v piatok Kremeľ, píše TASR podľa správ agentúr AFP a TASS.

Dvojica hovorila o bezpečnosti v Čiernom mori, pričom Erdogan prisľúbil, že Ankara podnikne kroky na zaistenie „bezpečnosti obchodnej plavby“, čo by prispelo k mierovému úsiliu.

Putin a Erdogan si podľa Kremľa „vymenili názory na obnovenie iniciatívy pre bezpečnú plavbu v Čiernom mori a odstránenie prekážok vývozu ruských potravín a hnojív“.

Na dohode o obilí, známej aj ako Čiernomorská iniciatíva, sa Rusko a Ukrajina dohodli v júli 2022 za sprostredkovania Turecka a OSN. Dohoda predpokladala vytvorenie bezpečného koridoru pre vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, ako aj zrušenie obmedzení na vývoz ruských hnojív. V júli 2023 Rusko od dohody odstúpilo pre údajné nedodržiavanie podmienok dohody.

V utorok, po rozhovoroch v Saudskej Arábii sprostredkovaných Washingtonom, bola oznámená dohoda, ktorá za určitých podmienok povedie k prímeriu v Čiernom mori a moratóriu na útoky zamerané na energetickú infraštruktúru. Od stredy sa však Rusko a Ukrajina obviňujú z marenia tejto pôvodnej dohody, pričom Moskva obviňuje Kyjev, že spustil útočné operácie proti energetickým zariadeniam v Rusku.

„Turecko pozorne sleduje proces iniciovaný s cieľom ukončiť prebiehajúcu vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou a je pripravené poskytnúť všetky druhy podpory vrátane organizovania mierových rokovaní,“ povedal Erdogan.

AFP pripomína, že Turecko - členský štát NATO - sa od začiatku ruskej invázie na susednú Ukrajinu usiluje udržiavať dobré vzťahy s oboma stranami konfliktu.

Erdogan podľa vyhlásenia svojej kancelárie Putinovi tiež povedal, že spolupráca Turecka a Ruska je kľúčová pre riešenie regionálnych konfliktov. Turecký prezident tvrdí, že je dôležité, aby Moskva a Ankara spolupracovali na zabezpečení, že Sýria dosiahne trvalý mier a stabilitu. Turecko a Rusko môžu „spoločne pracovať na odstránení snáh podnecujúcich etnickú a sektársku diskrimináciu, ktorých cieľom je zničiť jednotu Sýrie, a na úplnom zrušení sankcií voči Sýrii“.

Rusko bolo podporovateľom zvrhnutého sýrskeho prezidenta Bašára Asada a ponúklo mu vojenskú podporu počas občianskej vojny, ktorá vypukla v Sýrii v roku 2011. Moskva sa snaží nadviazať kontakty s novou sýrskou vládou, a to najmä s cieľom udržať svoje dve vojenské základne v Sýrii, píše AFP.

V utorok sa vyskytnú prehánky, najmä na severe

Teploty 10 až 15 stupňov C.

- Ministri zahraničných vecí viacerých európskych krajín potvrdili na svojom pondelňajšom stretnutí v Madride „neochvejnú podporu nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny“, informuje TASR podľa agentúry DPA.

- Futbalisti Manchestru City sa budú musieť bližšie nešpecifikovaný čas zaobísť bez nórskeho kanoniera Erlinga Haalanda. Dôvodom je zranenie členka, ktoré utrpel v nedeľnom štvrťfinálovom dueli FA Cupu, v ktorom prispel gólom k triumfu nad Bournemouthom 2:1.

- Marine Le Penová v pondelok v rozhovore pre televíziu TF1 odsúdila „politické rozhodnutie“ súdu s údajným cieľom zabrániť jej kandidovať v prezidentských voľbách v roku 2027, v ktorých je podľa posledných prieskumov favoritkou.

- Drogovú sieť v Maďarsku nebude ľahké eliminovať, ale vláda bude v tomto úsilí vytrvalá. Podľa agentúry MTI to vyhlásil v pondelok v obci Tarnazsadány v Hevešskej stolici predseda maďarskej vlády Viktor Orbán.

- Švédsko poskytne Ukrajine novú vojenskú pomoc vo výške 16 miliárd švédskych korún (1,48 miliardy eur). Oznámil to v pondelok švédsky minister obrany Pal Jonson. Ide o dosiaľ najväčší balík pomoci z tejto severskej krajiny od vypuknutia ruskej invázie.

- Vo viacerých okresoch Slovenska sa môže utorok (1. 4.) výraznejšie rozfúkať. Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý vydal výstrahy prvého stupňa. Informuje o tom na svojom webe.

- Moldavské ministerstvo zahraničných vecí odovzdalo v pondelok ruskému veľvyslancovi Olegovi Ozerovovi diplomatickú nótu, v ktorej vyhlásilo troch zamestnancov ruského veľvyslanectva za nežiaduce osoby. Rusko v reakcii na to oznámilo, že dá „primeranú odpoveď“.

- Americký miliardár Elon Musk v pondelok odsúdil údajné „zneužitie súdneho systému“ vo Francúzsku, kde krajne pravicová politička Marine Le Penová dostala päťročný súdny zákaz politickej činnosti.

- Obsah Mimoriadnej správy verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru (PZ) zahŕňa problémy, ktoré sa v policajnej praxi vyskytujú dlhodobo.

- V Česku zatiaľ nie je žiaden potvrdený prípad ani podozrenie na nákazu slintačkou a krívačkou. Vzhľadom na blízku vzdialenosť ohniska na Slovensku však ČR opäť sprísňuje preventívne opatrenia.

- Z protekcionizmu v medzinárodnom obchode nemá nikto prospech a Nemecko bude spoločne s partnermi pracovať na tom, aby táto chybná cesta nezničila možnosti rastu celého sveta, vyhlásil v pondelok úradujúci nemecký kancelár Olaf Scholz.

- Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odsúdil vyjadrenia fínskeho prezidenta Alexandra Stubba. Ten v rozhovore označil Slovensko a Maďarsko za „trocha problematické“ krajiny vnútri EÚ.

- Troch zo štyroch amerických vojakov pôsobiacich v Litve, ktorí boli od minulého týždňa nezvestní, našli v pondelok mŕtvych. Pátranie po štvrtom nezvestnom pokračuje, informovala agentúra AFP, píše TASR.

- Predseda francúzskej krajne pravicovej strany Národné združenie (RN) Jordan Bardella v pondelok kritizoval rozhodnutie súdu nad líderkou svojej strany Marinou Le Penovou ako nespravodlivý.

- Ministerka hospodárstva SR Denisa Saková (Hlas-SD) v pondelok prijme veľvyslanca Spojených štátov amerických na Slovensku Gautama Ranu. Hlavným cieľom tejto diplomatickej návštevy bude rokovanie o zavedení ciel na dovoz automobilov do USA.

- Nočný požiar osobného automobilu a fasády rodinného domu v Galante spôsobil škodu 180.000 eur. Príčina vzniku požiaru je v štádiu vyšetrovania. Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Trnave o tom informovalo na sociálnej sieti.

- Prievidzskí policajti obvinili 36-ročného muža z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, ktorý spôsobil v Bojniciach dopravnú nehodu. TASR o tom v pondelok informovala trenčianska krajská policajná hovorkyňa Petra Klenková.

- Prešovský samosprávny kraj (PSK) a Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR v pondelok podpísali memorandum o spolupráci.

- Na farme v maďarskom Levéli, ktorá je druhým ohniskom nákazy ochorenia slintačky a krívačky (SLAK) u maďarských susedov, sa pohyboval slovenský veterinár. Upozornila na to v pondelok opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ).

- Líder opozičného hnutia PS Michal Šimečka volá pre situáciu so šírením slintačky a krívačky po zasadnutí Bezpečnostnej rady SR. Na jej zvolanie vyzýva premiéra Roberta Fica (Smer-SD). Hovorí pritom o potrebe krízového plánu.