Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nová vojenská doktrína umožní zvýšiť úroveň prepojenia obranných politík oboch krajín a primerane rýchlo sa adaptovať na zmeny vojensko-politickej situácie v regióne.
Autor TASR
Minsk/Moskva 4. novembra (TASR) - Prezidenti Ruska a Bieloruska, Vladimir Putin a Alexandr Lukašenko, vo štvrtok schválili vojenskú doktrínu zväzového štátu Ruska a Bieloruska. Odobrili aj koncepciu migračnej politiky oboch krajín, informovala agentúra RIA Novosti.
Dodala, že oba dokumenty boli prijaté vo štvrtok na zasadnutí Najvyššej štátnej rady Zväzového štátu Ruska a Bieloruska, ktoré sa uskutočnilo v režime videokonferencie.
Štátny tajomník zväzového štátu Dmitrij Mezencev už pred tým povedal, že nová vojenská doktrína umožní zvýšiť úroveň prepojenia obranných politík oboch krajín a primerane rýchlo sa adaptovať na zmeny vojensko-politickej situácie v regióne.
Koncepcia migračnej politiky zväzového štátu, ako uviedol Mezencev, vytyčuje aktivity ministerstiev vnútra a zahraničných vecí, bezpečnostných agentúr a pohraničných služieb v oblasti migrácie s prihliadnutím na nové a početnejšie toky migrantov.
Podľa RIA Novosti Lukašenko okrem toho vo štvrtok vyhlásil, že Minsk a Moskva majú v úmysle v budúcnosti posilniť regionálne zoskupenie vojsk, ktoré je "už teraz spoľahlivým štítom pre bezpečnosť oboch krajín a postsovietskeho priestoru".
"Máme v úmysle spoločne odolať akýmkoľvek pokusom o zasahovanie do vnútorných záležitostí našich suverénnych štátov. A Rusko bude, samozrejme, pokračovať v poskytovaní pomoci bratskému bieloruskému ľudu. O tom niet pochýb," vyhlásil Putin podľa Interfaxu.
Spravodajský web Meduza.io dodal, že Lukašenko a Putin podpísali 28 programových vyhlásení zameraných na integráciu spoločného zväzového štátu.
Ako spresnila agentúra Interfax, ide o integráciu menových systémov oboch krajín, vytvorenie spoločného platobného priestoru a nové princípy zdaňovania.
Spomínaných 28 programových dokumentov bolo dohodnutých na stretnutí Putina s Lukašenkom, ktoré sa konalo v septembri v Moskve. Následne ich schválila Rada ministrov zväzového štátu.
Bielorusko a Rusko diskutujú o politickej integrácii oboch krajín od roku 1999. V rokoch 2019–20 sa rokovalo o 31 plánoch vrátane integrácie v rôznych sférach hospodárstva a manažmentu. Návrhy týchto plánov neboli nikdy zverejnené.
Meduza.io pripomenula, že časť obyvateľov Bieloruska ostro protestovala proti plánom minského vedenia na integráciu s Ruskom.
Lukašenko však vo štvrtok označil zväzový štát s Ruskom za "najvyššiu spomedzi priorít" pre bieloruské vedenie.
Putin vo svojej reakcii na spoločné rokovanie vyjadril poľutovanie nad tým, že štáty v postsovietskom priestore plne nevyužívajú možnosti integrácie. Vyzdvihol pri tom, že Rusko a Bielorusko v týchto otázkach pokročili ďalej.
Ruský prezident tiež vyhlásil, že Rusko a Bielorusko sa budú snažiť dať spoločným aktivitám nový obsah, "aby naplno rozvinuli" potenciál spoločného zväzového štátu.
"Zväzový štát kvalitatívne posilní integračnú interakciu, čo v konečnom dôsledku zlepší životnú úroveň a blahobyt našich občanov. Určite budeme pokračovať v cielenej práci, aby sme zväzový štát naplnili novým obsahom, aby sme naplno rozvinuli jeho tvorivý potenciál," vyhlásil Putin podľa agentúry RIA Novosti.
Dodala, že oba dokumenty boli prijaté vo štvrtok na zasadnutí Najvyššej štátnej rady Zväzového štátu Ruska a Bieloruska, ktoré sa uskutočnilo v režime videokonferencie.
Štátny tajomník zväzového štátu Dmitrij Mezencev už pred tým povedal, že nová vojenská doktrína umožní zvýšiť úroveň prepojenia obranných politík oboch krajín a primerane rýchlo sa adaptovať na zmeny vojensko-politickej situácie v regióne.
Koncepcia migračnej politiky zväzového štátu, ako uviedol Mezencev, vytyčuje aktivity ministerstiev vnútra a zahraničných vecí, bezpečnostných agentúr a pohraničných služieb v oblasti migrácie s prihliadnutím na nové a početnejšie toky migrantov.
Podľa RIA Novosti Lukašenko okrem toho vo štvrtok vyhlásil, že Minsk a Moskva majú v úmysle v budúcnosti posilniť regionálne zoskupenie vojsk, ktoré je "už teraz spoľahlivým štítom pre bezpečnosť oboch krajín a postsovietskeho priestoru".
"Máme v úmysle spoločne odolať akýmkoľvek pokusom o zasahovanie do vnútorných záležitostí našich suverénnych štátov. A Rusko bude, samozrejme, pokračovať v poskytovaní pomoci bratskému bieloruskému ľudu. O tom niet pochýb," vyhlásil Putin podľa Interfaxu.
Spravodajský web Meduza.io dodal, že Lukašenko a Putin podpísali 28 programových vyhlásení zameraných na integráciu spoločného zväzového štátu.
Ako spresnila agentúra Interfax, ide o integráciu menových systémov oboch krajín, vytvorenie spoločného platobného priestoru a nové princípy zdaňovania.
Spomínaných 28 programových dokumentov bolo dohodnutých na stretnutí Putina s Lukašenkom, ktoré sa konalo v septembri v Moskve. Následne ich schválila Rada ministrov zväzového štátu.
Bielorusko a Rusko diskutujú o politickej integrácii oboch krajín od roku 1999. V rokoch 2019–20 sa rokovalo o 31 plánoch vrátane integrácie v rôznych sférach hospodárstva a manažmentu. Návrhy týchto plánov neboli nikdy zverejnené.
Meduza.io pripomenula, že časť obyvateľov Bieloruska ostro protestovala proti plánom minského vedenia na integráciu s Ruskom.
Lukašenko však vo štvrtok označil zväzový štát s Ruskom za "najvyššiu spomedzi priorít" pre bieloruské vedenie.
Putin vo svojej reakcii na spoločné rokovanie vyjadril poľutovanie nad tým, že štáty v postsovietskom priestore plne nevyužívajú možnosti integrácie. Vyzdvihol pri tom, že Rusko a Bielorusko v týchto otázkach pokročili ďalej.
Ruský prezident tiež vyhlásil, že Rusko a Bielorusko sa budú snažiť dať spoločným aktivitám nový obsah, "aby naplno rozvinuli" potenciál spoločného zväzového štátu.
"Zväzový štát kvalitatívne posilní integračnú interakciu, čo v konečnom dôsledku zlepší životnú úroveň a blahobyt našich občanov. Určite budeme pokračovať v cielenej práci, aby sme zväzový štát naplnili novým obsahom, aby sme naplno rozvinuli jeho tvorivý potenciál," vyhlásil Putin podľa agentúry RIA Novosti.
